* Aký prínos môže mať prvá liga pre Horehronie?

„Budeme prvou dedinou na Slovensku, ktorá bude hrať najvyššiu súťaž. Spomenul som si na svoj prvý zápas, ktorý som videl v Podbrezovej v roku 1963, keď som tam ako osemročný chlapec prišiel bývať z Hliníka nad Hronom. Keď sme postúpili do druhej ligy, na zápasy chodilo tri-štyri tisíc ľudí, takže verím, že prvá liga bude pre obyvateľov Horehronia novým impulzom a opäť zaplnia štadión.“

* Najdôležitejšia je vždy filozofia klubu. Aká je tá vaša?

„Keď pred dvadsiatimi dvoma rokmi vznikla akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová, vtedajší, aj dnešní manažéri sa dohodli, že budeme podporovať šport. Líniu stavať na vlastných odchovancoch držíme niekoľko rokov. S hrdosťou sme sledovali, ako napredujú naši hráči Kucka a Breznaník, ktorí sa stali reprezentantmi. Z kádra, ktorý hral pred tromi rokmi tretiu ligu, zostalo deväť hráčov a pribudlo šesť vlastných odchovancov. Stále im zdôrazňujeme, že u nás majú šancu vyrásť a dostať sa vyššie, presláviť meno klubu a Slovenska. V tejto filozofii budeme pokračovať.“


 
* Čo poviete na adresu trénera Jaroslava Kentoša?

„Je to chlap na správnom mieste.“

* Ste s ním v každodennom kontakte?

„Pracovné povinnosti mi to neumožňujú, ale keď som doma, využijem každú príležitosť zájsť za mužstvom, buď pred, alebo po tréningu. Do práce trénera nezasahujem, skôr pochválim, a keď sa mi niečo nepáči, tak to otvorene poviem. Nikdy sme nekritizovali mužstvo, keď prehralo, no odviedlo na ihrisku, čo mohlo.“

* Považujete sa za futbalového experta?

„Niečo sa na mňa za polstoročie namotalo. Snažil som sa futbal aj hrať, ale zo zdravotných dôvodov som prešiel na iný šport – kolky, a tie hrám dodnes.“

Zdroj: Miroslav Tomášik/Denník Šport, roč. 68, č. 103
Foto: Iveta Kardhordová