Pokora, skromnosť, pracovitosť - tieto tri devízy do života cepoval a vsugeroval do hlavy otec nášho dorastenca - stredopoliara Lukáša Križanovského. Stabilný hráč nášho staršieho dorastu, poslúchol a prísnemu, ale dobrému a dobráckemu prístupu svojho otca porozumel a je rád. Bez tvrdej práce talent neznamená nič. V dobe, keď mladí ľudia akosi prirýchlo vzdávajú svoje sny, hľadajú ľahšie cesty životom, je prístup Lukášovho otca výnimočným. Koľkým rodičom dnes je akoby jedno, čo je s jeho dieťaťom... Potom sa len hasí požiar. Lukáš Križanovský je ale rád, že ho jeho tatino nasmeroval životom, naučil ho disciplíne, pokore, vlastne hore spomínaným trom devízam životom. Pod týmto chlapcom by mala horieť tráva. Vlastne aj horí, ale zatiaľ len jeho zápal pre futbal, je preňho všetkým. Síce zatiaľ je ako tichá rozbuška, podľa videného v zápasoch dorastu, on ešte len ukáže, koľko je toho v ňom. Futbal ho zabával odmalička. "Mám 19 rokov a pochádzam z Bardejova. Futbalu som sa začal venovať vo svojich 5 rokoch a to vo svojom rodnom meste, za klub Partizán Bardejov. K futbalu ma priviedol môj tatko, ktorý taktiež hrával svojho času futbal. Začínal som pri starších chalanoch v tíme, keďže v tej chvíli nebol môj ročník ešte vytvorený. Vo futbale ma podporovala moja rodina, ale hlavne môj otec, ktorý ma podporoval najviac a robí to dodnes, za čo som mu strašne vďačný. Za to, čo pre mňa urobil a robí, lebo keby nebolo jeho, tak s určitosťou by som futbal už dávno nehrával. Bol na mňa strašne prísny alebo doslova až tvrdý a stále kritický, čo sa mi sprvu nepáčilo. Ale po čase, ako som dospieval, tak som si začal uvedomovať, že to bola len tá najlepšia a najhodnotnejšia vec od neho, lebo tvrdá kritika je dobrá kritika, ktorá sa musí prijať od staršieho a skúsenejšieho človeka ako je môj tatko. Dodnes ma učí a vedie k trom hlavným veciam, a to je skromnosť, pokora a tvrdá práca. Lebo vieme, že iba tak môže niečo zo mňa byť," začal rozhovor s citovou melanchóliou v hrdle, cítiac v hlase vieru v seba.