Sobota sa v Podbrezovej niesla v znamení osláv otvorenia zrekonštruovanej Zelpo Arény. 2280 fanúšikov, ktorí prešli turniketmi, si pozrelo sprievodný program a neskôr hlavný chod, zápas proti Spartaku Myjava, ktorý z nášho pohľadu výsledkovo dopadol presne, ako pred rokom - vtedy sme s týmto súperom v rámci osláv prehrali podobne 1:2.

Nádherný pohľad na štadión

Tentoraz bol zápas diametrálne odlišný. V prvom rade - hral sa v úplne inom futbalovom prostredí. Zelpo Aréna, ako znie nový názov nášho futbalového stánku v Podbrezovej, sa totižto zmenila na nepoznanie. Na hlavnej tribúne osadené nové sedačky, nové velíny, priestory pre​ médiá, bufety. Pod ňou to hlavné, fantastický trávnik s využitím originálnej technológie fibersand, čiže s použitím umelého vlákna v hornej koreňovej vrstve trávnika a zároveň nové umelé osvetlenie - na stožiare sa použili rúry priamo zo Železiarní Podbrezová. Nádherné.

Neskutočná robota všetkých pracovníkov, ktorí sa podieľali na tvorbe rekonštrukcie teraz už Zelpo Arény. Fanúšikov na tribúnach neskôr ale dostal do obrazu v slávnostnom príhovore generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová a.s., Ing. Vladimír Soták, ktorý otvorene a oprávnene priznal nespokojnosť s tým, koľko sa nášmu klubu ušlo z dotácie zo SFZ na rekonštrukciu. Tá čiastka nie je oproti iným klubom a mestám spravodlivá.

Samotný zápas neskôr priniesol v prvých minútach vzruch. V tretej minúte strela z uhla od Gála - Andrezlyho povypadla brankárovi hostí Solničkovi z rukavíc, vo 8. minúte sa zase po Kochanovom centri hlavou zavesil do vzduchu Blažej Vaščák, loptu vo veľkej šanci však poslal nad. Tempo hry neskôr upadlo - Myjava vychádzala zo zabezpečených obranných šíkov do protiútokov, naše mužstvo ustavične dobí​jalo súperove hradby. V prvom polčase nie podľa predstáv, v podhrotovom priestore nám chýbala väčšia kreativita, pokoj, v predfinálnej fáze rozvaha a kvalita.

Všetko umocnil Kóňov gól krátko pred prestávkou, po situácii, ktorú sme nezvládli. Spartak kopal roh, prvú loptu sme ešte odvrátili, ale následne nedostúpili k Jurajovi Piroskovi, ktorý mal čas na opakovaný center, a ten gólovo zužitkoval slabo pokrytý Tomáš Kóňa. Nie veľký hlavičkár, síce takto skóroval na jar v odvete semifinále Slovnaft Cupu do siete Dunajskej Stredy, vtedy si ešte obliekajúc dres FK Senica.

V polčasovej prestávke sa vedenie FO ŽP Šport Podbrezová oficiálne rozlúčilo s Jozefom Hanákom a Vratislavom Greškom a do druhého polčasu vybehli na trávnik o poznanie aktívnejší hráči nášho mužstva.




Myjava sťaby pre nás zakliata

Prišiel obrat v našom hernom prevedení. Skúsme si ho analyzovať na základe pozápasového vyjadrenia trénera Podbrezovej Zdenka Frťalu. "Vsadili sme na agresivitu, dôraz, mali to byť naše zbrane, no hrali sme hlavne proti stopérom a krídla sme príliš nevyužívali. Sme sklamaní, Myjava bola zraniteľná. Vedeli sme, že jej sila pramení z krídelných priestorov, dvakrát nás potrestala po nedôslednom bránení, no chlapcom za nasadenie a bojovnosť ďakujem, pretože Myjava má obrovskú silu."

Pri analýze zápasu si môžeme pomôcť dvomi tvrdeniami nášho trénera. O tom, že Myjava má obrovskú silu sme písali už pred zápasom. Je to tak - Spartak zdolal v prvých dvoch kolách Trnavu a Slovan, vo štvrtom trápil doma Trenčín, aktuálne je v neúplnej tabuľke druhý. Má kultivovaný herný prejav, ktorý je prepracovaný. jeho hráči sa snažia vychádzať zo zhustenej​
obrany​ s minimum priestoru pre súpera v strede poľa a po zisku lopty okamžité prepínanie na útočný mód, hra cez krídla.

Zraniteľnosť Myjavy - bola. Sila Myjavy je v útočnej fáze, je jasné, kde má potom slabinu. Ak by to súper otvoril a podnikali by naši hráči útoky do jeho otvorenej obrany, bol by obraz zápasu iný. Na podobu nášho tlaku na začiatku druhého polčasu - v ňom mal na kopačke tutovku Blažej Vaščák, no jeho pokus spred bránkovej čiary vykopol stopér Patrik Banovič. Až gól Juraja Pančíka, nášho žolíka, pri ktorom mal šťastnú ruku tréner Zdenko Frťala, navodil na tribúny pravú eufóriu. Nenechali sme sa ňou uniesť, síce predsa sme inkasovali. Po naozaj skvele naskicovanej akcii súpera, po hernom súznení hráčov, o ktorých sme písali pred zápasom. Na ľavej strane sa v 75.min uvoľnil Pekár a prihrávkou po trávniku pozdĺž Kuciakovej bránky naservíroval gólový okamih pre Erika Daniela.

Myjava jednoducho lepšie zvládla kľúčové okamihy stretnutia. Bola efektívna zo svojich šancí. Patrí jej uznanie - už na predzápasovej rozcvičke bolo z jej hráčov cítiť energiu, išli do ľahkosti, dynamiky. V zápase hrali hlavne pri rozohrávke na hrane rizika, futbalovo, čo sa im raz možno nevyplatilo - a to keď v prvom polčase posielal stopér Marček loptu pri rozohrávke, keď mali hostia široké ihrisko, na Banoviča, ktorého predskočil náš hráč a išiel by sám na bránku, nebyť Banovičovho nedovoleného podkopnutia. S Myjavou sa dalo hrať. Dalo sa zabodovať. Dokresliť, krajší, veselší kolorit sobotňajších osláv.

Nestalo sa tak, ale buďme trpezliví. Futbal je šport a v ňom niekedy treba čas, aby prišiel úspech. V sobotu, síce sme nevyhrali, potešilo to, že mužstvo viditeľne nachádza svoju hernú tvár. Predviedlo tribúnam pekné okamihy, síce stále pred ním stojí veľa tvrdej práce. Horehronie však v sobotu dostalo silný futbalový impulz a spolu s ním sa všetci srdcom spätí s FO ŽP Šport Podbrezová môžeme odraziť vyššie.

Miroslav Čief