Posledný zápas jesennej časti bol zakončený prehrou. Podbrezová neuspela v Zlatých Moravciach. Veľká škoda toho stretnutia, bol totižto dôležitý z tabuľkového pohľadu. Prípadnou výhrou proti ViOn-u by totižto vedenie klubu, realizačný tím, hráči a hlavne fanúšikovia mohli hodnotiť pôsobenie zverencov Jaroslava Kentoša v jeho historicky prvom ligovom epilógu veľmi uspokojivo. Takto bude možno chvíľku na tieto pocity dopadať tieň toho, že v tabuľke sa aktuálne nachádzame na ôsmom mieste s len päťbodovým náskokom na poslednú Duklu Banská Bystrica. A to, že sme nevyhrali posledných sedem zápasov.
Bez navrávania si, chýbalo premeniť šance...
V základnej zostave v sobotu prišlo k nutným zmenám. Na ihrisku nám prvýkrát v sezóne chýbal náš kapitán, stopér Ivan Minčič, na ktorého mieste hral Ján Nosko. Väčšou vecou bol ale návrat Jozefa Hanáka do brány po zranení - bol to impulz mužstvu, ktoré potrebovalo v takom dôležitom stretnutí cítiť za sebou istotu. Jeho predchodcom s rukavicami Maťašovskému s Balážom sa predtým vyčítali niektoré zaváhania, asi preto sme v sezóne použili tretieho brankára.
Tréneri si dobre zrátali, že bude nutné otupiť pravú stranu ViOn-u, na ktorej hrajú bežecky výborní hráči Pavlenda s Orávikom, preto Vratislavovi Greškovi naľavo zo zálohy vypomáhal Michal Pančík. Zápasovú šancu dostali aj Karaš s Gal Andrezlym, aby ukázali, že sú hodní podbrezovského dresu. Iba na lavičke ostali naše ofenzívne esá Nworah, Harvilko a Juraj Pančík, ktorým máločo možno herne vyčítať, ale chýbajú im čísla - ako hráčom majúcim v popise práce útočiť prvotne tie gólové.
Fragmenty zápasu boli nasledovné - náš veľmi dobrý nástup do stretnutia, nalomených domácich, ktorých vycvičilo pred viac ako týždňom žilinské mužstvo, mohol vari úplne psychicky zlomiť Blažej Vasčák, ale v tutovke po Podiovom rohu a následnej skrumáži napálil loptu len do brankára Kováča. Tutovka ako zvon... V nasledovnom zápasovom dianí bolo potom málo vzruchu pred oboma bránkami, až k záveru prvého polčasu utekal Gal Andrezly sám na Kováča, šancu nepremenil, ale ukázal, kadiaľže by mohla viesť k bráne ViOn-u cesta...
V druhom polčase, už bez Podia ale s Harvilkom, sme zlepšili náš prejav, pretože dovtedy sme boli hlavne vo finálnej fáze nesúrodí, v niektorých kombináciách chýbala istota na kopačkách. Tiež sme mohli skoro gólov udrieť, ale ani Matej Kochan v šanci nevyzrel na matadora Pavla Kováča, ktorý nás takto vychytal aj v prvom vzájomnom meraní síl. Pykali sme tak, po Mikiničovej mŕtvej lopte do pokutového územia a Pavelkovom gólovom skoku po nej v páde sme prehrávali. A prehrali sme.
Lamentovanie nad takouto prehrou nemá zmysel. Vraveli sme to už dávnejšie, že pre každé mužstvo je ich v sezóne niekoľko a toto je jedna z tých našich. Zhrňme si však fakty - od domácej fantastickej výhry v dvanástom kole nad Slovanom Bratislava sme už potom nevyhrali. Prišli remízy, prehry, individuálne zaváhania, tie zápasy nemožno hodnotiť len v pozitívnom svetle. Treba však ostať stáť nohami na zemi a teraz takto, cez zimnú prestávku, sa pozrieť na účinkovanie mužstva celkovo prihliadajúc na celú jeseň, síce sme minule písali čosi o poslednej brázde...
Vieme jediné, pri zhode okolností, pri možno jednom dobrom, víťaznom výsledku z tých siedmych nevíťazných, sme mohli byť v tabuľke vyššie, približujúc sa viac k hornej polovici tabuľky. Takto sa ocitáme na ôsmom mieste len o skóre pred Dunajskou Stredou, o bod sme pred desiatymi Zlatými Moravcami a o päť pred dvojicou najviac namočených mužstiev do boja o záchranu - Ružomberkom a Banskou Bystricou. Jar sme si tak sami spravili náročnou, síce záchrane sa, dúfajme, vyhneme širokým oblúkom, bude to čo sa týka nej napínavé, ak to ale Dukla nezabalí...
Nám ale teraz zimná prestávka musí poslúžiť na to, aby sme skonsolidovali káder. Posilnili sa tam, kde to potrebujeme, kde nám aj posledné zápasy ukázali, že to treba, aby sme ešte viac zapracovali na našom hernom systéme, ktorý bol dominantný v druhej lige, ale vo Fortuna lige nám ešte trochu trvá, aby sme ho vedeli účinnejšie preniesť na ihriská. Musíme sa poučiť hlavne z vystúpení na štadiónoch súperov, tam nám čosi chýba, v desiatich zápasoch vonku sme strelili len šesť gólov, z toho tri v Banskej Bystrici, tu je to slabé. Môžeme stavať na tom dobrom, čo máme, ale treba ešte dorobiť na tom, čo nám chýba tak, aby sme boli ešte viac úspešní. Lebo toto mužstvo potenciál má. Ale aj priestor na zimné zlepšenie sa,
Miroslav Čief
Foto: Andrej Barta