Ligové kroky nás v sobotu zavedú do metropoly Košíc, kde s domácim MFK odohráme zápas deviateho kola Fortuna ligy.

Niečo o Košiciach

Košice sú baštou slovenského futbalu. Akokoľvek na tom klub bol čo sa týka postavenie, vnútornej kondície, vždy patril a patrí k stáliciam na našej futbalovej scéne. Aby sme nezakrojili do príliš dalekej histórie, posledné veľké úspechy vtedy ešte pod klubovým názvom 1. FC boli späté s érou Alexandra Rezeša v klube - v sezónach 1997-98 boli Košice majstrovské a ako prvý slovenský pohárový zástupca sa prebojovali až do hlavnej fázy prestížnej Ligy Majstrov.

Neskôr klub mierne upadol na význame, mal aj obdobie, v ktorom sa nevyhol problémom, bolo ich možno viac, ale vždy sa dokázal a vedel oprieť o kvalitnú prácu s mládežou, z klubu sa uskutočnili vždy viaceré transfery, ktoré napomohli ekonomike, naviac dlhodobo MFK viedol súčasný reprezentačný tréner Slovenska Ján Kozák, ktorý vždy vedel fantasticky pracovať s mladými hráčmi a niektorých vyšperkoval skutočne nevídane- spomeňme Nemanju Matiča, ktorý prišiel do Košíc z tretej srbskej lige, ale tréner Kozák v ňom odprvu videl čosi viac. Pomerne nenápadný chlapec s tajomnými skrytými pasmi a kolmými prihrávkami za obranu sa prepracoval až do anglickej Chelsey Londýn. kde pôsobí aj aktuálne. Samozrejme, s kariérnou medzizastávkou v Benfike Lisabon, odkiaľ ho klub zo Stanford Bridge opätovne vykúpil po jeho predošlom predaji.

Aktuálne sú Košice pod vedením trénera Radoslava Látala. Ten nastúpil na palubu v strede jesene minulej sezóny - nahradil Jaroslava Galka, pod ktorého vedením hrali Košice naoko pekný futbal, romantický, ale chýbali mu góly, v  ofenzíve, v úplnej koncovke, boli Košice hrozné. Za Látala sa to zmenilo, na jeseň to ešte bolo len málo zmenené jeho vkladom, ale po zimnej prestávky išli Košičania ako hodinky, vyhrávali všetko čo sa dalo, Macedónec v bránke Darko Tofiloski pomaly aj zabudol, čo je to inkasovaný gól. Vrcholom bolo víťazstvo v Slovnaft Cupe, v ňom hráči MFK veru poriadne zaskočili favorizovaný Slovan.

Aktuálna sezóna, ani sa nepýtajte na jej úvod. Najprv to boli prehry v predkole Európskej ligy so Slovanom Liberec a potom katastrofálny vstup do ligovej súťaže. Stačí proste povedať, že Košice boli ako dobrý mp3 prehrávač, prehrali všetko. Až pred dvomi kolami to prišlo, MFK si poradilo doma s Trnavou a naposledy sa plesli po vrecku s jedným bodom po remíze v Ružomberku.


Aktuálna forma

Už vari dobrá snáď. Košičania si práve možno zaklepali po dreve, aby sa to nezarieklo, pretože tie úvodné zápasy v ročníku ani neboli herne zlé, napríklad s Libercom hrali Košice dobre a v prvom domácom duely dokonca lepšie ako Slovákovi chlapci, ale nedávali góly, ťukali si loptu v strede ihriska loptu, dobré to vyzeralo, ale akonáhle išli pred bránku súpera, lopty išli na všetky možné strany, len nie do siete za brankármi. A nakoľko vždy vedela prísť v zadných radoch nejaká tá chybička, tak to v tabuľke vyzeralo nepekne. Teraz, pred zápasom s Podbrezovou, sú Košičania poslední, takže ťažko hovoriť o ich forme. Nedajte sa však pomýliť, v kádri majú svoju kvalitu, zaujímavých hráčov, na ich hru sa naozaj dobre pozerá, je behavá, ľahkonohá, v čom sa predbiehajú Nermin Haskič, Martin Bukata či defenzívny univerzál Korijkov. V zahadzovaní šancí zase Francúz Oumar Diaby.

Posledný zápas

Nevieme s určitosťou povedať, aký zážitok si odniesli fanúšikovia zo zápasu v Ružomberku, ale futbalová fiesta to veru nebola. Domáci sa dostali rýchlo do vedenia, Almáskeho rana do šibenice z ťažkého uhla bola výstavná. Košičania potom zakontrovali, Bašistov parádny nákop si v pokutovom území ideálne prehral Ján Novák a obhodil brankára MFK. Potom to už bolo vyrovnané, na bránku sa rútil Haskič, rýchly bol, dôrazný asi nie, aj Bukatova strela popálila brankára na prstoch, ale celkovo to bol remízový zápas, z bodu z neho boli obaja súperi radi. Potom odohrali Košice zápas v Slovnaft Cupe. Tvrdošín zdolali 4 - 0 v tejto zostave - Stijakovič – Ostojič, Bašista (46. Kavka), Sekulič – Šinglár (64. O. Diaby), Korijkov - Viazanko, Skvašík, Pačinda – Haskič, Škutka (62. Novák).

Eso mužstva

Martin Bukata. Veľmi šikovný chlapec, pracovitý, ľahkonohý, má rýchle klučky, s prihrávkami si porozumel, dokáže aj vystreliť, ale ešte nedokázal ukázať na trávnikoch strop jeho možností. Zápas môže byť určujúci aj voči Bukatovmu stimulu a vkladu doň.

Miroslav Čief