Jeho rodiskom bola vojnou zmietaná bosnianska Srebrenica. V tých časoch sa Bosna a Hercegovina ocitala vo veľmi ťažkej situácii, najviac trpeli jej obyvatelia. V bezpečí sa nemohli cítiť ani vo vlastnom domove. Ženy sa báli o svojich mužov, deti žili v strachu a nachádzali potešenie, kde sa dalo. Napríklad vo futbale. To bol príklad aj Mirzada Mehanovića, teraz už ofenzívneho tvorcu hry Podbrezovej. Lopta mu ako malému chlapcovi zmagnatizovala oči. Futbalu zasvätil svoj život a časom prišli prvé úspechy spojené s ním preňho - nebol ďaleko od angažmánu v španielskom Espanyole Barcelona, v hľadáčiku ho mal taliansky FC Inter Miláno. Osudové sa mu napokon stali české futbalové arény, ktoré toto leto zamenil za pôsobenie na Horehroní.

Mirzada fanúšikovia FO ŽP Šport Podbrezová nemohli na trávniku v doterajších ligových zápasoch prehliadnuť. Veľmi vydarené futbalové predstavenie predviedol napríklad proti Michalovciam, ktorým dal dva góly. Poprosili sme ho však, aby sa nám predstavil bližšie a povedal toho o sebe viac. "Som ročník narodenia 1993 a narodil som sa v Srebrenici v dobe, keď na Balkáne zúrila vojna. Mám dvoch starších bratov, ktorí taktiež hrajú futbal u nás doma v Bosne, ale nie až na takej veľkej úrovni, sústredia sa viac na štúdium na svojich vysokých školách," začal v rozprávaní.




Opýtali sme sa ho na citlivú tému - koľko si toho pamätá z detstva, z obdobia, keď vyrastal. Prednedávnom stislo hrdlo pri slovách od Harisa Harbu, útočníka Spartaka Trnava, ktorý povedal, že ako dieťa strávil veľa času počas vojny v kryte. Mirzad povedal toľko, koľko považoval za vhodné. "Veľa si toho nepamätám. Viem, že sme v roku 1993 odišli zo Srebrenice do Puračiča a tam si postavili dom. Bývame tam doteraz. Neviem, aká bola vtedy situácia, vo vojne však zabili môjho otca a nepamätám si naňho... Inak som začal vnímať nejaké veci okolo mňa, až keď už bol mier a pokoj a dnes je to taktiež v poriadku. Bosna a Hercegovina sa pomaly stavia na nohy a časom to bude, verím, čoraz lepšie," pokračoval. Bydlisko jeho rodiny, mestečko Puračič, má 5000 obyvateľov a je zhruba 12 km vzdialené o väčšieho mesta, Tuzly, ktorá má okolo 150 000 obyvateľov.

Neskôr sme preladili na futbal. Ten má Mirzad vo svojom DNA. "S futbalom som začínal ako 5 ročný vo svojom meste. Neskôr som hral za mládežnícky tím Tango Lukavac a neskôr za akadémiu FK Sarajevo. Po skončení strednej školy som v roku 2010 išiel na skúšku do českého FK Mladá Boleslav, na ktorej som uspel a upísal sa klubu prvotne na 2 roky. Tam som hral za tímy U19, U21, či za rezervný tím, ktorý hral 3. českú najvyššiu súťaž. Neskôr som sa prebojoval do prvého mužstva." Do A- tímu sa dostal v roku 2014 a v sezóne 2014–2015 odohral za tento klub v najvyššej českej súťaži 6 stretnutí, v ktorých raz skóroval. Jar 2015 pôsobil v tíme z nižšej súťaže FK Kolín.

Jeho kariéra mohla mať však aj iný smer. Mirzada si na mládežníckych turnajoch vyhliadli niektoré renomované kluby. Niekedy, žiaľ, osud mnohé zariadi inak, ako by sme si želali. "Za reprezentáciu Bosny som si pripísal v kategórii U17 dva štarty, potom som už nehral. Ale bol som 5 rokov členom futbalovej akadémie FK Sarajevo, ktorú sponzorovalo Inter Miláno. Tam sa mi darilo, hrali sme veľa medzinárodných turnajov v kategóriách U15-17 a veľa zaujímavých sme s mužstvom povyhrávali. V zápasoch sme boli sledovaní skautmi z veľa klubov z Európy a nakoniec prišla pre mňa možnosť ísť na skúšku do klubu Primera Division, do španielskeho RCD Espanyol Barcelona. V Španielsku som bol týždeň, neskôr boli ľudia z Espanyolu sledovať v Bosne pár mojich tréningov a zápasov, no nakoniec to nedopadlo najlepšie, môj odchod stroskotal kvôli vízam. Veľa problémov nám hráčom z Bosny a Hercegoviny robí, že Bosna nie je členom Európskej únie," povzdychol si aj za svojich krajanov.





Teraz v lete v jeho príchode do Podbrezovej, našťastie, nebránil už nikto. "V predchádzajúcom klube sa mi skončila zmluva a následne prišla možnosť ísť na skúšku do Podbrezovej. Po týždni sme sa dohodli na zmluve a musím povedať, že sa mi tu páči všetko - tréneri, kabína a chalani v nej, aj fanúšikovia sú skvelí. Verím, že postupom času to bude s nami len lepšie a lepšie. Máme dobré mužstvo a budeme ťažkým súperom pre každého vo Fortuna lige," vyjadril svoje presvedčenie, ktoré zmeňme aj na podbrezovské želanie a verme, že tomu tak aj bude.

Na Horehroní sa mu páči, futbalový aj súkromný život si pochvaľuje. "Chcem sa poďakovať Podbrezovej, že mi dala možnosť pôsobiť v tomto oddiele a budem sa snažiť plniť očakávania trénera Zdenka Frťalu, ľudí v celom oddiele a taktiež fanúšikov. Verím, že na konci sezóny budú všetci ľudia v oddiele spokojní s tým, čo ako oddiel dosiahneme. V Podbrezovej sa mi naozaj páči a myslím, že i naše doterajšie výsledky nie sú zlé, aj keď sme si možno tých bodov v tabuľke Fortuna ligy zaslúžili viac, ale ono to príde. Raz sa otočí a aj keď náš výkon nebude úplne dobrý, to šťastíčko bude na našej strane a zo zápasov vyťažíme viac bodov," zakončil rozhovor, pričom myslel na dva posledné vystúpenia mužstva, so Skalicou a v Zlatých Moravciach, z ktorých sme mohli vyťažiť skutočne viac, ako po bode. Mirzad Mehanović však verí, že všetky tri body ostanú doma v sobotu pri otvorení novozrekonštruovanej ZELPO Arény - na túto udalosť a zápas so Spartakom Myjava sa veľmi teší. Veríme, že spolu s ním aj všetci fanúšikovia Podbrezovej.

Miroslav Čief