Prvú tretinu ligovej súťaže sme zakončili ziskom cenného bodu v Senici. Musíme si ho vážiť, pretože v zápase na Záhorí sme oň tuho bojovali. V prvom polčase sme sa dostali do vedenia, keď sa výstavnou strelou zdiaľky prezentoval Miško Pančík. Zakrátko sme však inkasovali po rohovom kope z hlavy Róberta Pillára. Zápasový dej sa neskôr odohrával medzi šestnástkami. Priebežný výsledok, ktorý bol pre nás v tých chvíľach priaznivý, sme poctivo bránili a hrozili z príležitostných brejkov. Možnú šancu dostať nás do vedenia nevyužil aj vďaka Šullovmu zákroku Podio, my sme zase mali šťastie pri Kosorínovom zakončení v absolútnej tutovke. Zo Senice sme nechceli odchádzať s prázdnymi rukami. Nehrali sme však antifutbal, ako to prezentovali niektoré médiá.

Strata náskoku po Mišovej paráde

Miško Pančík je skôr sviatočný strelec. V Dukle Banská Bystrica, kde pôsobil takmer desaťročie, tých gólov veľa nedal. Nemal ich v popise práce, nakoľko hral skôr na defenzívnejších postoch, často aj na krajoch obrany. Keď už ale rozvlnil sieť za brankárom, tak to stálo zato. Aj tentoraz zaznamenal svoj prvý tohtosezónny gól a bola to paráda. Tej situácii predchádzala obrovská šanca FK, po individuálnej akcii napriahol spoza šestnástky ľavačkou Filip Hlohovský a takmer ohol brvno... Maťašovského alumíniová konštrukcia vydržala, nuž a skóre sa menilo na opačnej strane. Litera schválnosti napísaná vo futbalovom nedáš - dostaneš platila ukážkovo. Výborne sme zakombinovali, Blažej tak nevinne posunul Mišovi, ten sa pozrel na bránku a vyslal parádnu strelu, ktorá mala čistý smer a zapadla do ľavého kúta Šullovej strany. Písať, že ten trochu prispal na čiare, to by len zobralo lesk z jeho gólovej pečiatky. Bolo to ťažko chytateľné.

Náš centrálny univerzál si gól už zaslúžil. Hrá dobre, čo nie vždy bývalo. Teraz v Podbrezovej našiel svoje miesto - je v strede zálohy, kde odvádza neskutočnú čiernu robotu. Zbiera veľa lôpt, berie na seba zodpovednosť v rozohrávke, je takým dirigentom a tmelom. Odzadu podporuje Pabla Podia, ktorý tak má voľnosť na svoje ofenzívne manévre a vhodne sa dopĺňa s Maťom Kochanom. Teraz hrá skutočne dobre každý zápas, srdcom, nevypustí súboj. Gól v Senici mu bol odmenou. Zaiste zaslúženou. "Sme radi za získaný bod. Vedeli sme, že do Senice sa veľmi po body nechodí, ale nechceli sme ten zápas prehrať, naopak, túžili sme v ňom uspieť a predviesť čo najlepší výkon. Súper mal svoju šancu, prežili sme ju a potom prišiel môj gól. Neviem, či brankár moju strelu nečakal, ale rozhodol som sa vystreliť a padlo to tam. Sme radi, že sme aspoň remizovali. Hlavne v závere sme však mali čo robiť, aby Senica nedala gól. Vážime si tento bod, je dobré, že ich vozíme aj z ihrísk súperov. Na zápasy vonku totižto vždy cestujeme s rešpektom a pokorou," povedal o zápase šťastný strelec.

Bola však neskôr škoda, že sme náskok na hracej ploche zakrátko stratili. Pillárova hlavička o tri minúty po Mišovom zásahu, v 34. minúte, bola až priskorou výsledkovou odpoveďou. Aj keď ak už mal prísť gól Senice, tak radšej vtedy.

Kto videl antifutbal?

Možno to bolo lepšie z toho pohľadu, že po vedúcom góle by sme veľmi nevedeli, čo hrať. My nemáme mužstvo, ktoré je naučené urputne brániť. V druhej lige títo chalani diktovali tempo takmer každého zápasu, je im vlastná ofenzívna hra, ofenzívny jas, priezračnosť. Pochopiteľne však, že vo Fortuna lige proti nim stoja tímy s absolútne diametrálnou kvalitou a je to proti nim zložitejšie. Ten gól padol vtedy preto, lebo zdalo sa nám, že máme hráčov Senice prečítaných. Tréneri na nich ušili vhodnú taktiku, jej kľúčovým hráčom sme zobrali priestor. Vedeli sme ako hrá Majtán, ako hrá Piroska, ako to hrajú v strede a hráčov FK sme tak nedostali do hry. Prinútili sme ich hrať strojovo, šablónovito, síce mali loptu často na svojich kopačkách a áno, mali aj prevahu, nie však v nebezpečných priestoroch.

Mohli sa presadiť len po našej chybe, štandardke, z ktorej sa napokon raz aj presadili, alebo po niečom prekvapivom. Napríklad ako pri Kosorínovej šanci - Jakub naskočil do hry ako striedajúci hráč a po učebnicovej akcii mal obrovskú šancu na vyrovnanie. Piroska mu ľahkým prvým dotykom posunul loptu do šestnástky, mladík mal loptu na kopačke, Maťašovského v postavení bez šance a zívala na neho takmer polovica prázdnej bránky. Stačilo do nej ďobnúť a s určitosťou by sa dokotúľala v gól. Gólovým hrdinom sa však nestal a svoju príležitosť doslova absolútne zavraždil. Mali sme šťastie.

To však praje pripraveným. Keby sme vyrovnávajúci gól dostali dajme tomu v 70. min a domáci by sa dovtedy trápili ako sa trápili, v závere mohli ísť do emočného tlaku, a tak nás zomlieť. Takto sme hrali poctivo. V duchu taktiky. Hráči si plne plnili svoje povinnosti. Išli za výsledkom. Mrzí, že potom nejaký redaktor napíše do článku, v ktorom referuje ľuďom, ktorí na zápase neboli, že Podbrezová hrala antifutbal. Videl ho niekto? Nebol. Chalani predsa musia hrať na čo majú. Hrať najlepšie ako vedia, je to ich práca, život. A futbal sa ešte stále hrá na výsledky. A my predsa neotočíme v závere šiltovky naopak a nezačneme hrať frajerov a neviem čo, aby o nás niekto nedajbože nepovedal, že hráme antifutbal. To táto partia nikdy nebude robiť. Body zadarmo nám nikto nedá. Musíme si ich vybojovať. Spôsobom, akým sa dá. Aký je možný. Každý za seba v živote bojuje. My sme v Senici bojovali o body, je z toho bod, tešíme sa. V závere síce zovrelo srdce po Andričovom vylúčení, prežilo sa. Aj Chelsea Londýn vo veľa zápasoch podriaďuje všetko podstatné výsledku, občas až príliš... Pamätný je jej zaparkovaný klubový autobus na Camp Nou v Barcelone. Myslíte, že fanúšikom The Blues vadí, ak aj takýmto štýlom dosiahnu takýto výsledok? Určite nie, aj po remíze sa, ak znamená úspech, radujú. Presne ako my sa radujeme z tej senickej.

Miroslav Čief