Mužstvo Podbrezovej cestovalo v sobotu na ligový zápas do Ružomberka. Bolo miernym papierovým favoritom, nakoľko ťahalo trojzápasovú víťaznú sériu a stál proti nim výrazne omladený tím trénera Ladislava Šimča, ktorý v prvých šiestich dueloch ani raz nezvíťazil. Stretnutie napokon prinieslo bojovný futbal, po ktorom sa z výhry 2:0 radovali Ružomberčania.
 
Pykanie za nepremenené príležitosti
 
Pod Čebrať sme cestovali skromne, ale zaiste sebavedome. MFK zažil v letnej prestávke výraznú obmenu svojho kádra, ktorý momentálne neoplýva veľkou kvalitou. Tvoria ho mladíci, ktorí sa zaúčajú do ligových tajov, tvoria tím, aký sme mohli zdolať. V samotnom zápase sme od úvodných minút prebrali iniciatívu na trávniku. Snažili sa v čo najväčšej možnej miere držať loptu na svojich kopačkách, hrať trpezlivo, ale nanajvýš aktívne. To bol recept na Šimčových zverencov. Problémy im robila najmä naša konštruktivita v strede poľa, za ktorú musíme pochváliť Pabla Podia s Maťom Kochanom. Z hernej iniciatívy našich hráčov tak zákonite prišli šance - Podiom, Nworahom a Michalom Pánčikom však zostali nevyužité a prišiel gólový trest. V 61. min sa presadil rozdielový hráč zápasu Adam Zreľák. Pred zápasom sme na neho v článku upozorňovali, žiaľ, nepodarilo sa nám ho odlúpiť zo zápasového deja.
 
Bola to odrazená lopta po súboji Mária Almaského, ktorú si Adam prebral, posunul hlavou do behu v šestnástkovej situácii a z druhého dotyku ju v páde zblízka poslal pomedzi nohy nášho brankára Maťašovského do siete. Bol to výborne zvládnutý moment nášho reprezentanta do 21 rokov. Nám taký moment v zápase chýbal. Neprišiel takýto gól od nášho hráča. Hrali sme dobre, ale svoje príležitosti sme nepretavili do gólovej podoby. Ružomberčania sa tak Zreľákovým gólom chytili a zápas doviedli do víťazného konca. V poslednej desaťminútovke ešte stanovil gólový účet na konečných 2:0 pre MFK 18 - ročný stopér Dominik  Kružliak hlavičkou po fantasticky kopnutom rohovom kope Adama Zreľáka.
 
Bez veľkých rečí
 
Prehru z ružomberského trávnika prijímame. V sezóne ich je pre každé mužstvo hneď niekoľko a toto je pre nás jedna z nich. Zo svojich sedadiel si ju pozreli fanúšikovia pod Čebraťom a s určitosťou si myslíme, že boli prekvapení, akým prejavom sme sa prezentovali. Chýbala mu možno väčšia kolmosť, od ofenzívnych hráčov si to žiadalo prudší nábeh do krídla, razantnejšie vnikanie do šestnástky MFK. Čím by sme boli kolmejší, tým by sme boli nebezpečnejší. Toto nám zrejme trochu chýbalo. Rozpohybovať, zneistiť defenzívu "Ruže" . Šimčovým chlapcom však najviac mohol psychicky ublížiť gól, ktorý z našej strany napokon neprišiel.
 
Náš hráčsky líder Vratislav Greško to po zápase zhodnotil za všetkých. Vyhrávame a prehrávame všetci spolu. V Ružomberku nám to teda výsledkovo nevyšlo, ale svojim spôsobom sa dá povedať, že nevadí. Mužstvo predsa odohralo pred týmto zápasom veľmi dobré zápasy, robilo nám radosť a urobilo nám ju fakticky aj teraz. Pretože merať ho ľudia na Horehroní nebudú podľa výsledkov, ale podľa výkonu. Ak chalani odprezentujú na ihriskách všetko, čo je v nich, vtedy im budú ľudia fandiť, tlieskať a podporovať ich. Nech aj prehráme. Prehrali sme aj tentoraz, ale výkon bol dobrý, preto niet veľa čo kritizovať, skôr sa zamerať na herné nedostatky, na to, čo ešte musíme vylepšiť, v čom sa posunúť herne ďalej, aby sme zvládali aj takéto zápasy. Lebo kvalitu v kádri jednoznačne máme. Ideme ďalej bez veľkých rečí.  Už teraz sa možno tešiť na sobotu a na zápas so Zlatými Moravcami.

Miroslav Čief