Na zelených trávnikoch bol známy ako spoľahlivý stopér s dominanciou v osobných súbojoch. Ako hráč toho zažil pomerne veľa a pri futbale ostal aj po ukončení aktívnej hráčskej kariéry. Takmer okamžite ako sa rozhodol zavesiť kopačky na klinec dostal prvú trénerskú ponuku od Podbrezovej prebrať juniorku. Veľká výzva. Tréner Jaroslav Kentoš sa jej nezľakol, zobral ju a začal sa učiť novému povolaniu. Veľmi veľa do jeho rozvoja mu dalo aj asistentské pôsobenie v Dukle Banská Bystrica, ktoré už štvrtý rok zúročuje na lavičke A-tímu Podbrezovej. Začiatky pre neho neboli vôbec jednoduché - klub mal za sebou mierne turbulentné obdobie a stála pre ním úloha vybudovať prakticky nové mužstvo. To sa mu podarilo a po dvoch sezónach, v ktorých sa nám ešte nepodarilo postúpiť, sme sa na konci tej minulej konečne a povedzme, že aj zaslúžene, radovali so zaslúženého míľnika pre celý región. Postup do Fortuna ligy bol zatiaľ najväčší trénerský úspech Jaroslava Kentoša, ale pripísať k nemu môžeme aj to, že mužstvo ním vedené sa nestráca ani v ligových súbojoch a pôsobí sympaticky. Aj na túto tému sme sa s ním porozprávali ešte pred zápasom so Slovanom.

Pán tréner, skôr ako prejdeme na otázky týkajúce sa vašej trénerskej dráhy, vráťme sa niekoľko rokov dozadu. Futbalová verejnosť si vás totižto pamätá ešte ako hráča - stopéra, ktorý hrával na slovenských trávnikoch, ale aj v zahraničí. Ako sa spätne pozeráte na vaše hráčske pôsobenie, ako ho takto po čase hodnotíte?

"Moju kariéru výrazne ovplyvnili zranenia, ktoré ma veľmi často pribrzdili. V princípe som s ňou však spokojný, hral som na Slovensku za Prešov, Slovan, Humenné, Duklu Banská Bystrica, za Podbrezovú, hral som aj v Izraeli za Maccabi Haifa, bol som v Bohemianse Praha. Nabral som veľa skúseností, naučil som sa jazyky a všetky tieto cennosti môžem využívať aj ako tréner. Prišli aj nejaké úspechy, s Duklou sme sa stali takmer majstrom, vyhral som s ňou Slovenský pohár, takže so svojou hráčskou kariérou môžem vysloviť relatívnu spokojnosť."

Neskôr nastala vo vašom živote zásadná zmena - namiesto obúvania si kopačiek a pobytu na samotnom ihrisku ste presedlali na trénerskú lavičku. Prišlo to dosť náhle, pomerne rýchlo po ukončení vašej hráčskej činnosti. Aké to bolo pre vás?

"Dá sa povedať, že zo dňa na deň prišla ponuka prevziať juniorku Podbrezovej, nad ktorou som nezaváhal. Hlavnou úlohou tejto misie bolo zachrániť mužstvo v súťaži, čo sa aj podarilo. Neskôr mi pomohlo pôsobenie v Dukle, kde som bol asistent a mohol som sa mnohému naučiť. Prišiel som tam do známeho prostredia, pretože som v Banskej Bystrici hrával. Bol som rád za šancu chopiť sa trénerského remesla a akonáhle prišla šanca nevidel som dôvod neísť do toho."


Trénerská práca nie je ľahká, ako sa na pohľad zdá - je to namáhavé povolanie, ktoré si vyžaduje veľmi veľa práce a psychického vypätia, trénera zamestnáva od rána do večera. Dôležité v nej je mať svoju filozofiu, svoj smer, ktorým chce ten-ktorý kouč viesť svoje mužstvo. Aké sú vaše trénerské zásady, pravidlá a čo je na trénerskom chlebíku najnáročnejšie pre vás?

"Mojim cieľom je byť objektívny a spravodlivý voči hráčom. Snažím sa, aby každé moje rozhodnutie bolo nanajvýš spravodlivé, aby som nikomu neukrivdil. Mojim krédom je aj to, aby som vždy mal zdravú kabínu, čo v Podbrezovej mám a som s tým spokojný. Veľmi dôležité je aj pracovať s hráčmi, vnímať ich aj z ľudskej stránky, brať do úvahy ich povahu, kto je aký a tak k nemu pristupovať. Na hráčoch si všímame viacero aspektov, kto ako reaguje v akých situáciách, zaujíma nás aj ich súkromie, ak majú problémy a podobne. Je to určite aj o osobnom vzťahu nás trénerov voči hráčom. Pre mňa najnáročnejšie na trénerskej práci je samotné koučovanie v zápasoch - hlavne v lige sú zápasy vyrovnané, rozhodujú maličkosti a so zápasmi žijem od prvej poslednej minúty, čo ma stojí veľa psychických síl."

V Podbrezovej ste zažili dve sezóny, v ktorých mužstvu zľahka ušla možnosť postúpiť do najvyššej súťaže. V tej tretej sa to už podarilo. V čom bol podľa vás zásadný rozdiel, že to teraz vyšlo, kde boli predtým tie zlomy situácií, že tomu tak nebolo?

"V prvom roku v 2. lige sme prekvapili sami seba, nečakali sme, že ako nováčik budeme v tabuľke tak vysoko. Reálne však musím uznať, že Myjava mala vtedy kvalitnejšie mužstvo zložené so skúsených hráčov, ktoré pod trénerom Hudecom vyhrávalo, kým my sme v niektorých zápasoch zakopli. Podobne to bolo v druhej sezóne, Dunajská Streda mala sériu víťazstiev, kým naše mužstvo taktiež v niektorých zápasoch stratilo body, a to bolo rozhodujúce. V minulom ročníku to už bolo iné, zmena bola v tom, že sme dávali dôraz na výsledky aj na úkor herného prejavu. Začiatok súťaže sme síce mali zlý, ale využili sme skúsenosti z minulosti a výsledkom bol napokon zaslúžený postup pre nás."

Postup do najvyššej ligovej súťaže je pre Podbrezovú historický, trénerským posunom vpred akiste aj pre vás. Máme za sebou viac ako prvú tretinu súťaže, ako ste s ňou spokojný a aký je primárny cieľ pre naše mužstvo?

"Prvoradým cieľom mužstva je vyhnúť sa záchrane a s tým je spojené viacero vecí - prestavba štadióna, napredovanie mužstva, určitá zmena jeho zloženia aj prejavu na ihrisku. Ak by sme sa zamerali primárne na prejav na ihrisku, tak chceme nájsť rovnováhu medzi výsledkami a hrou. Chceme, aby sme dosahovali pozitívne výsledky, ale aby aj naša hra nejako vyzerala. Nemôžeme hrať bez výsledkov, ale zase ani nechceme, aby sme hrali futbal, ktorý bude nepozerateľný. Všetko v klube robíme smerom do budúcnosti, aby naša práca v horizonte niekoľkých rokov priniesla svoje ovocie. Strategicky robíme doplnenie kádra, hráčov sledujeme, zisťujeme si ich výkonnosť, povahové vlastnosti, minulosť, aký prínos budú a môžu mať pre kabínu. Je tam viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú, či sa pre hráča rozhodneme a angažujeme ho, alebo ak je už u nás, či ostane v kolektíve. A musím povedať, že základom fungovania klubu je práca s mládežou."



V tabuľke Fortuna ligy nám aktuálne patrí štvrtá priečka, ktorá je za istých okolností pohárová, pričom máme vyrovnaný počet výhier i prehier, ktorých je po päť, k tomu sme dosiahli dve remízy, a to všetko pri vyrovnanom skóre. Ako ste zatiaľ spokojný s týmto stavom, výsledkovým aj herným?

"Výsledkovo aj herne zatiaľ môžeme vysloviť čiastočnú spokojnosť. Niektoré zápasy boli vydarenejšie, iné zase menej. Podstatné je. aby sme sa neuspokojili a naďalej napredovali, na tom budeme tvrdo pracovať."

V čom sú podľa vás najväčšie devízy nášho súčasného mužstva, v čom je jeho najväčší potenciál? A ako hodnotíte účasť fanúšikov Horehronia na domácich zápasov, do akej miery podľa vás pomáhajú mužstvu vami vedenému?

"Najväčšia sila nášho mužstva spočíva v zohratosti a súdržnosti kolektívu. Na tom chceme stavať aj do budúcnosti. Sme milo prekvapení peknými návštevami na našom štadióne a musím povedať, že nám diváci veľmi pomáhajú, čo bolo pozitívne aj v poslednom zápase proti Slovanu Bratislava."

Miroslav Čief