Spartak Trnava nás zdolal 3:1. V zápase s ním sme doplatili na opäť sa opakujúce chyby v našej hre, ktoré nás opakovane zrážajú k zemi. Už si to zaslúži kritiku. Nie je totižto možno, aby ligový nováčik mal takúto výsledkovú šnúru, aby sa takto hral s dôverou ľudí a vedenia. Hráči by si mali trochu vstúpiť do svedomia. Majú charakter, majú kvalitu a ľudia ich majú radi. Ale akosi nevedia toto všetko položiť na trávnik v drese Podbrezovej. U niektorých sa to, čo ich zdobilo rozplynulo kamsi do vytratenia.

Zápas so Spartakom bol špecifický v tom, že obe mužstvá nemali povestné domáce prostredie. Trnava totižto kvôli rekonštrukcii štadióna nachádza svoj prechodný futbalový stánok v Zlatých Moravciach v areáli ViOn-u, kde hrala v lete svoje zápasy Európskej ligy. A nakoľko je známe, že na ihriskách súperov jej to v tejto sezóne nejde, čakal sa v jej podaní v zápase s nami komplikácie.

Lenže ani naše mužstvo netrhá v zápasoch vonku rekordy a tam je zakorenený náš problém. Na ihriskách súperov sme totižto po víkende najslabší v lige: bilancia 1 výhra, 3 remízy a 10 prehier je veľavravná. Takisto skóre 9:25. Pri pohľade na náš káder, na fakt, že sme nováčik, že máme typologicky zaujímavo zložené mužstvo sa tomu nedá veriť.

Kde je pravda položená ukázalo úvodných 20. minút v Zlatých Moravciach a dve gólové situácie Trnavy. Pri prvom góle Kamila Kuzmu v 5. minúte sa úplne donaha vyzliekol náš prvý problém, a to bránenie v okolí šestnástky pri brejku súpera. Mikovič si narazil loptu do šestnástky, v nej loptu potiahol, prihral Kuzmovi a ten mal čas aj priestor nikým neobsadený skórovať. Je nemysliteľné, aby nás súper dvomi narážačkami takto vyšachoval z hry, aby v 5. minúte bol stredopoliar domácich takto pred našou bránkou neobsadený a mal toľko času na zakončenie. 60. minúta, tam to bolo ešte vypuklejšie – pred šestnástkou s loptou na kopačke Sládek, ľahká narázačka s Kuzmom a odrazu čistá šanca pre neho. Ostal neporytý, bez časovej tiesni, pozrel sa, namieril. Takéto ľahké narážačky súpera nás vyautovali zo zápasu a prehrali sme. Opakujú sa. Nimi mažeme všetko dobré, čo zápasom dávame.



Potrebujeme zvýšiť pohyb v pokutových územiach

Pri útokoch súpera hráme niekedy až príliš futbalovo. Je to možno daň za to, že v druhej lige hrali hráči iný futbal, súperi hrali iným štýlom proti nám a oni ich aj tak bránili. Teraz vo Fortuna lige však treba zvýšiť pohyb v našom pokutovom území. Je to sled detailov. Napríklad pri Kuzmovom góle mal jeden z defenzívnych stredopoliarov vystúpiť proti prihrávajúcemu protihráčovi, alebo pokryť samotného Kuzmu. Nestalo sa ani jedno, ani druhé. Potrebujeme agresívnejšie dostupovať k súperovi, lebo ak necháme voľných hráčov pred našou bránou, môžeme sa aj rozkrájať. Preukázalo sa to napríklad v Trenčíne. Prvý gól dal Ibrahim Rabiu zabudnutý pred šestnástkou. Druhý Matúš Bero, keď nikto zo stredopoliarov nezachytil jeho pohyb a pri treťom od Jaira ostal pri brejku futbalistov AS kapitán Ivan Minčič sám, ako vojak v poli. Musíme si viac chrániť strategické priestory a vystupovať proti hráčom. Stopéri Kupčík s Minčičom sú dominantní vo vzduchu, hrajú dobre pozične, ale ak ich mužstvo nechá v štichu, pri niektorých šanciach súpera nezmôžu nič.

Ale máme aj iný problém, ktorý trápi nielen trénerov. Dávame málo gólov. Systém hry je dobrý, ale niečo tu neladí. Vaščák s Nworahom nedávajú góly, krídelníci už vôbec. Nevieme úplne využiť klenot ukrytý v Podiovi. Iskra sa vytratila z Blažej Vaščáka. Problém nie je v ňom, chýbajú mu možno len pozitívne emócie, radosť gólov, víťazstiev. Inak sa mu do zápasov nastupovalo v minulej sezóne, keď mal na konte dajme tomu 12 gólov a chcel pridať ďalšie. Chýbajú mu góly, tie pozitívne emócie. Niekedy tak veľmi chce, že ho to zväzuje.

Peter Nworah. Tomu chlapcovi nikto nepovedal pravdu. Má veľký potenciál, postavu, techniku aj rýchlosť, dostáva sa do zakončení a veľakrát položí na trávnik aj srdce, ale nevie to pretaviť do gólov. Akoby si neveril, respektíve neukazoval v zápasoch, čo je v ňom skryté. Taký inštinkt streleckého zabijaka. Veľakrát ide do šance, no namiesto toho, aby z 20 metrov napálil do brány, zháči sa a začne špekulovať kľučkami. On sám musí uveriť tomu, aký ma potenciál. Mužstvo ho potrebuje. Keď príde ten zápas, keď s nadprirodzenou ľahkosťou africkej šelmy zasadí gólové rany súperovi, uvidíte, kto má pravdu.


Nakopnutie proti Myjave

Máme viacero futbalistov, ktorí majú na viac. Nemá zmysel hovoriť o tom, že nás porazila Trnava bez Vlaska či Nikoliča, že sme päť zápasov na ihriskách súperov nebodovali, že sme na 11. mieste v tabuľke, že to nejde podľa predstáv nikoho. Nemá význam ťahať z hráčov slová, pretože sami sú sklamaní.

Nemá zmysel ich ani kritizovať, pretože oni sami nachádzajú sebareflexiu a sú s daným stavom nespokojní. Jednoducho nedarí sa nám a to je všetko. Na niekom sa to prejavuje viac, na niekom menej, ale všetci sa musia zamyslieť a začať od seba. Zajtra akútne potrebujeme zdolať Myjavu. Potrebujeme, aby hráči nahrabali v sebe viac energie, agresie, zápalu, aby jednoducho hodili za hlavu to počmárané obdobie a vyšli na trávnik a súpera sfúkli tým, čo ich vždy zdobilo – obrovskou vôľou, nasadením a srdcom. Tak sa vždy ukázala ich kvalita. Vyhrávať oni vždy vedeli a vedia to. Možno len slabšie obdobie, ktoré muselo zákonite prísť im vzalo vieru, že sa to stále dá. Možno im chýba pocit víťazstiev, nadšenie fanúšikov a presvedčenie v nich, ktoré sa kamsi z ich hry, no nie zo sŕdc, vytratilo. Treba ho nájsť.

Miroslav Čief
VIDEO: TV Hronka
FOTO: TASR