S obrovskou pokorou pristúpili hráči, ale aj fanúšikovia k víkendovému ligovému stretnutiu so Žilinou. Minulokolové víťazstvo na ihrisku Spartaka Trnava nikoho neuchyľovalo zbytočne robiť ramená a myslieť si, že MŠK teraz určite zdoláme. Trikrát sme prehrali, teraz trikrát vyhráme, to nikto nehovoril ani zo srandy. A práve skromnosť a uzemčitosť v rozvahe nám priniesli euforické momenty na trávniku.

Ladné krivky nonšalantnosti vs. zarputilosť

Žilinčania ako priebežní lídri ligovej tabuľky pricestovali na Horehronie s bodovými ambíciami. Majú mladé, tvorivé, ale zatiaľ nevyvážené mužstvo. Do vedenia mohli ísť v ôsmej minúte, ale Paurova hlavička mierila nad. Hostia boli aktívni, snažili sa tvoriť hru po krídlach, ale výborne sme zahusťovali nebezpečné priestory a centrované lopty vytláčali prinajmenšom na roh. Z nich si MŠK vypracovával závary i menšiu optickú prevahu, ale hráči Podbrezovej príkladne bojovali a fantasticky narúšali rozohrávku hostí. Nebezpečný bol hosťujúci Čmelík, ktorý si neraz zabehol za obranu, ale jeho centre nenachádzali adresáta. Do vedenia mohli ísť Žilinčania v 35. min, ale hlavičku kapitána Jozefa Piačeka po rohovom kope vytlačil mimo troch žrdí pružný Maťašovský. Zahrmelo tak na opačnej strane - rýchlu a nápaditú akciu zakončil pohotovo zblízka Gál- Andrezly, výborná to posila pre náš tím - 1:0!

Tréner MŠK Guľa poslal do druhého polčasu Káčera namiesto Paura a zaiste veril vo väčšiu túžbu presadiť sa čo sa jeho zverencov týka. Chcelo to z ich strany pritvrdiť v hre, lebo akonáhle boli hráči Žiliny v súboji s našimi, fyzicky sme ich prevyšovali, a to bol ten rozdiel medzi oboma mužstvami. Ladné krivky pohybu hráčov hostí s náznakmi nadýchanosti lopty verzus zarputilosť a hnev na výsledok našich, to bol obraz podoby zápasu. Žilina sa nedostávala na dostrel našej bránky, naopak, Krnáča zamestnali Juraj Pančík s Vaščákom, Nworahovi navyše v 62. min len niečo málo chýbalo, aby gólový center Juraja Pančíka poslal hlavou do siete. Oku diváka možno nelahodili početné nepresnosti v hre, ale z nášho pohľadu účel svätil prostriedky. V záverečnom nápore hostí víťazila naša bojovnosť a zomknutosť, štadión mohol remízovo šokovať brazílsky hrot William, ale jeho hlavička z dobrej pozície mierila vedľa. Hektiku záverečných minút umocnil Gerec, ktorý z ideálnej pozície odmietol potvrdenie troch bodov, minul, aby hostia opäť dostali Horehronie do stavu infarktového, Škvarka z priameho kopu nedal. Koniec, odpískané, tri body sú doma!


Slovo strelca

Slovo šťastného strelca, ktorý robí šťastnými. Peter Gál - Andrezly rozhodol o výhrach v Trnave aj nad Žilinou. "Som veľmi šťastný, že som skóroval, pomohol som sebe aj tímu na ihrisku, vyhrali sme a to je podstatné. Pred zápasom sme si hovorili, že nemôžeme hrať na nič iné, iba na víťazstvo a ísť naplno. Rešpektovali sme silu Žiliny, ale bez toho aby ste vo víťazstvo neverili ho ani nikdy nezískate. Celý týždeň sme makali na tréningoch a sme radi, že sa to takto premietlo v zápase. Sme tomu radi a pokračujeme ďalej," potvrdil tézu o tom, že dobrý strelec je trefný nielen na trávniku, ale aj pri slovných hračkách. Stáva sa našim milovaným diamantom.

Trénerský rukopis

Tréner Jaroslav Kentoš po zápase doslova povedal. "Pripravovali sme hráčov na to, že budú v zápase viac bez lopty ako s ňou, nakoľko má Žilina kombinačné mužstvo, je silná na lopte a má kvalitnejšie mužstvo, ako je to naše." Urobil tým mnohé. V prvom rade držal svoje mužstvo v medziach reálnosti. Pripravoval ich jednoznačne na to, čo ich na ihrisku čaká. V druhom rade ocenil súpera, pretože Žilina je súper, ktorého oceniť možno. Ukázal rešpekt, vyzdvihol súpera a tým aj seba, svojich chalanov. Pretože keď vyzdvihnete kvality súpera a v zápase ho zdoláte, preukážu sa tým tie vaše. A ukážu sa na ihrisku a nie na novinovom papieri ani v siláckych rečiach. Mnohým športovým fanúšikom na Slovensku vadí, že tréneri pred zápasom vyhlasujú, ako ich hráči idú v zápase jednoznačne za víťazstvom, pôjdu na maximum a chcú potešiť diváka. A ten si veľakrát v zápase len pretiera oči, ktoré ho bolia z predvedenej hry svojho mužstva, zaplatil si vstupné a vidí hráčov, ktorým niekedy chýba ochota behať, zápas je mdlý, bledý, chudobný na čosi pekné, niektorí z nich si idú duše povypľúvať od bezradnosti a potom sa v novinách na druhý deň dočítajú, ako sú tréneri svojich mužstiev spokojní a chvália hráčov za srdiečko a bojovnosť.



Divák sa oklamať nedá. Cíti, kedy ide jeho mužstvo naplno, kedy si tréner svojimi vyhláseniami len nechráni svoju kožu, ale je jednoducho chlap na svojom mieste. V sobotu tak bolo k videniu krásne divadlo. Esteticky mu čosi chýbalo, ale išlo o dramatickosť, emóciu, jednoducho futbal, milovaný klub, záchvevy emócii. Skvele, bojovne zahralo celé mužstvo, istota stopérov bola úchvatná, na ihrisku robil poriadok Vraťo Greško, stred poľa neúnavne behal, šmýkal sa po trávniku a neúnavne odoberal lopty niekedy zľahčujúcim si hráčom hostí. Výborne hral Juraj Pančík. V jeho výkone bolo to, čo mu niekedy, aj v druholigových zápasoch, chýbalo. Zobrať si loptu a bežať s ňou čo najďalej, dať gól, odcentrovať a vybavené. Je sakramentsky rýchly. Obranca MŠK Letič si častokrát len čítal jeho meno na drese. Blažejovi Vaščákovi zase prospel príchod Nworaha. On nie je typický hrot, dlhodobo bol krídelník, teraz mu viac pasuje post podhrotového hráča. Výborne tam hrá pozične, prihráva, bojuje, vypĺňa, strieľa, individuálne sa presadzuje. A to si ešte pre mužstvo uchováva góly, ktoré prídu, ale psst, súperi nemusia všetko vedieť... A samotný Peter Nworah, fantastický príchod. Hrá dôrazne, behá, napáda, fyzicky je nezničiteľný a pomáha našej hre. Doteraz sme to hrali niekedy až príliš romanticky, teraz keď nám nejde hra, tak to vieme dopredu naňho nakopnúť, nacentrovať a hneď sme údernejší. A víťazíme. Aj keď v sobotu cestujeme do Ružomberka zase s nohami na zemi.

Mimochodom, zaznamenali sme návštevu kola. Náš futbalový stánok navštívilo 2850 divákov, za túto návštevu veľmi pekne ďakujeme. Je to skvelá vizitka pre náš klub, horšia pre kluby, ktoré hrali na domácom trávniku, či je to Slovan, Trnava, Trenčín alebo DAC.



Žilinské pomykovo

Viacerí naši fanúšikovia po zápase rozoberali hru Žiliny. Vo viacerých názoroch mali úplnú pravdu. Žilina v čomsi uviazla v slepej uličke. Nepoučila sa z minulej sezóny. Novinár by napísal, klope stále na tie nesprávne dvere. Je nespochybniteľné, že potenciál kádra MŠK je na slovenské pomery fantastický. Keď mu niektorí hráči dozrú, manažment nebude stíhať reagovať na ponuky zo zahraničia a na klubovej pokladnici bude vyhadzovať dekel.

Lenže, prečo sa v Žiline nepoučia, že mladíkov treba radiť do zostavy postupne? Prejav žlto - zelených má opäť obrysy moderny, lopta z ich kopačiek je maznaná - hladkaná, pasy nadýchané, rýchlosť ich krídel zarážajúca, na papieri sú silní, ale chémia na ihrisku je čosi úplne iné. Asi najviac Žiline v zápase s nami ublížilo to, že prakticky jej celá ofenzíva až na Williama, ale aj ten je stále mladý, stála na mladíkoch. Nemožno ale na mladíkoch stavať všetku zodpovednosť za ofenzívu, góly, za výsledok. Zrejme ich to viac dlávi, ako im to pomáha. Nemá ich kto vpredu na ihrisku usmerniť. Ešte nie sú v stave byť tvorcovia. Viac sa naučia, keď zapadnú do mozaiky fungujúceho mužstva. Takto hrajú s tlakom. Do toho chýba MŠK hrot, typický tvorca hry. Toho majú v Škvarkovi, ale ten tiež podáva kolísavé výkony. Keď však bol na hosťovaní vo ViOn- e a hral pri starších hráčoch, hviezdil.

Takto by v zápase s nami napríklad žihadlový Čmelík možno pokazil z krídla tri centre, ale štvrtý by mu možno vyšiel a niekto by to tam doklepol. Takto by možno rýchlik Mihalík mal s kým viac spolupracovať. Hra Žiliny by nebola platonická, náhodná. Poučme sa z toho aj my a čítajme hru súperov, učme sa na pozitívach, ale aj slabinách iných. Aj so Žilinou totižto nehráme naposledy.

Miroslav Čief