Zápasom v Senici v sobotu uzavrieme prvú tretinu súťaže, pre nás nováčikovskej, premiérovej. Na Záhorí sa pokúsime nadviazať na utorkovú výhru nad DAC. Pri pohľade na tabuľku pôjde fakticky o súboj o štvrté miesto. Len či by to bolo radosti, keby sa nám na senickom trávniku podarilo uspieť.

Niečo o Senici

Senický futbalový klub bol založený v roku 1921. Novovzniknutý oddiel prudko napredoval, ale jeho rozmach pribrzdilo temné obdobie II. svetovej vojny. Celosvetový konflikt takmer zničil senický futbal. Rudolf Pšúrny, ktorý bol predsedom už predvojnového klubu, však nedovolil aby sa futbal z mesta vytratil. Organizoval zápasy a turnaje. Po vojne začal šport na Záhorí opäť kvitnúť.

Rok 1962 je v klubovej kronike zapísaný výrazným písmom. Futbalový oddiel dostal do užívania nový štadión. Ten slúži futbalistom dodnes. Otvorenie športového areálu bolo spojené s exhibičným zápasom medzi futbalistami okresu Senica a vtedajšími vicemajstrami sveta z Chile, v zostave s Jozefom Adamcom či Jozefom Kadrabom.
Senica si s pribúdajúcimi rokmi získavala na športovom poli čoraz väčší rešpekt. Darilo sa jej v nižších ligových súťažiach i v pohároch. Medzi absolútnou špičkou sa predstavila premiérovo v sezóne 2009/2010, kedy sa začala nová éra klubu.

Klub majiteľa Vladimíra Levárskeho vtedy odkúpil ligovú licenciu od Interu Bratislava, ktorý vtedy zanikol. Mužstvo pod trénerom Ladislavom Hudecom produkovalo dobrý futbal, je však pravdou, že všetko sa v Senici dávalo dokopy narýchlo - licencia, administratívne úkony, káder, štadión. Potom však v zime prišlo k menšiemu šoku, Hudecovmu koncu na lavičke Záhorákov. Inak sú však kroky manažmentu FK Senica výborné - krásne skultúrnili štadión, materiálne vylepšili podmienky pre mládež, s mládežou skutočne pracujú ukážkovo. Mládežnícke tímy cestujú na medzinárodné turnaje, ktoré dokonca vyhrávajú a prezentujú sa futbalom, nad akým uznanlivo pokyvkávajú tréneri renomovaných klubov. Senica, až na tento ročník, bola aj pravidelným účastníkom európskych pohárov. V lige dosiahla dvakrát druhé miesto, takmer neustále sa drží na popredných miestach tabuľky na konci súťaže.

Momentálne šéfuje lavičke Senice Pavel Hapal. Ten po druhom jarnom kole v Banskej Bystrici vymenil Eduarda Pagáča, mladého, progresívneho trénera, ktorý dostal od manažmentu klubu obrovskú šancu. Pod Hapalom to bola pre Záhorákov náročná jar - mužstvu to nešlo v defenzíve, trpelo na zranenia, spomeňme len to, čo sa stalo kapitánovi Tomášovi Kóňovi po Szárkovom likvidačnom faule. Aktuálne je Senica v tabuľke štvrtá, hrá vírivý, zaujímavý futbal. Silná je v stredovej formácii, ťahúňmi jej mužstva sú Juraj Piroska, Petr Pavlík, Tomáš Kóňa či Tomáš Majtán.



Aktuálna forma

Seničania ju nemajú vôbec zlú. Naopak, hrajú celkom dobre. Na ich prejave vidieť Hapalov trénerský rukopis. Ich hra má hlavu aj pätu, v mužstve je niekoľko individualít, ktorý jej dávajú svoju pečať. To znať. V zápasoch vonku im možno chýba väčšia variabilita, väčšia zloba v pokutovom území súpera, ale na domácej pôde vždy idú tvrdo za svojim, vyhrať. Nie je to však, aspoň častokrát sa tak stáva, po nejakom obdivuhodnom výkone, Seničania sú doma veľakrát upracovaní. Teraz majú v kádri kvalitu, je to o čosi lepšie, napríklad v treťom kole doma proti žilinskej ekipe zahrali v ofenzíve fantasticky. Nápadito, kolmo, bežecky boli úchvatní. Naposledy v Košiciach mali menšie problémy v defenzíve, napísali by sme, že až obrovské, ale to, akým spôsobom zahadzovali domáci šance, to sa ťažko opisuje. Ale to až v ďalšej kolónke.

Posledný zápas

Takže v tých Košiciach mali Seničania kusisko šťastia. Domáci zahadzovali šance, bol to súboj dvoch kamarátov na lavičkách - Radoslav Látal vs. Pavel Hapal. Kouč Senice vymyslel na Košičanov umnú stratégiu, prehustil stred poľa, spevnil kraje, ortodoxný ľavý obranca Róbert Mazáň putoval na ľavé krídlo, a tak. Aj to fungovalo, možno len v ofenzíve im čosi chýbalo. Spomeňme brankára Šullu, ten bol veľkou oporou svojich v tomto zápase. Aj počas celej sezóny. Je veľkým talentom. Keby mal možno o čosi väčšie sebavedomie, tak poľuje po ňom Ján Kozák. V sobotu, ak chceme teda niečo uhrať, ho musíme aspoň raz prekonať. Slabinu výraznú nemá, takže mu to tam proste treba len jednoducho dať. Zostava Senice v Košiciach- Šulla - Chvátal, Pavlík, Pillár, Vitor Gava - Hušek, Ventúra (55. Kóňa) - Piroska, Opiela (90.+ Komara), Mazáň - Majtán (90. Kosorin)

Eso mužstva

Môžeme menovať Pirosku, Kóňu, Majtána, polovicu mužstva. Máme však pocit, že niektorí hráči v kádri Senice majú na viac. Svojim potenciálom, minulosťou, kvalitou. Výborne do ligy nakročil Róbert Pillár, zaujímavý stopér, na jar sme ho však videli ratovať Nitru... Aj Róbert Mazáň mal sedemnásť, ked naskočil do ligy, hral veľmi dobre, aj za mládežnícke reprezentácie, aj teraz hrá za dvadsaťjednotku, má na to, aby sa posunul vyššie. So Senickej liahne, aby sme spomenuli aj tú, vyšli Juraj Chvátal a Jakub Kosorín. Obaja sú moderní futbalisti, bežecky i technicky sú na výške, sú prísľubom. Lenže Chvátala, pôvodne štítového stredopoliara, teraz pravého obrancu, ničia v rozlete ramená, ktoré mu vyskakajú ako pehy na slnku, Kosorínovi zase zabral miesto na hrote útoku Majtán.

Miroslav Čief