Radosť z takého futbalu! V piatok večer z neho skutočne bola. Naši chlapci na ihrisku urobili ľudí šťastnými, odohrali proti Spartaku Trnava výborný zápas a v plnej nahote ukázali, že ich jarné výsledky a výkony neboli dielom náhody. To, ako hrali ako tím, to, ako bojovali, to, s akou skromnosťou sami o sebe po zápase rozprávali, to robí futbal futbalom, to robí človeka veľkým. Všetkým v Podbrezovej nielenže padol kameň zo srdca skutočnosťou, že sme sa zachránili - naopak. Podbrezová sa po tejto jari etablovala vo Fortuna lige na všetkých úrovniach a získala si rešpekt celého futbalového Slovenska. Poprašok trojbodového dažďa Večerná spŕška dažďa pred zápasom lež čo by dekorovala kolorit futbalovej atmosféry v Podbrezovej. Húfy fanúšikov, zelený trávnik, žiara reflektorov naň... Ozývajúci sa potlesk, vrava z našej šatne. V očakávaní veľmi ťažkého zápas proti FC Spartak Trnava, ktorý ťahal sériu víťazstiev a prišiel na Horehronie s cieľom potvrdiť svoju miestenku do predkola Európskej ligy UEFA, duša každého fanúšika doslova dýchala futbalom. Bol to jeden z najkrajších futbalových zápasov, aký sa kedy v Podbrezovej odohral. Z viacerých dôvodov. Zdolať tak kvalitného, tak slávneho a tak rešpektovaného súpera 3:0 - a po takom výkone, s takým presvedčením, s takou tímovosťou a s takým mentálnym nastavením. To musí naplniť ľudí, ktorí v Podbrezovej robia pre futbal tak veľa, hrdosťou. Nadšením. Mnohí náš klub tak trochu podceňovali, druhý rok sme v lige, druhý rok sme sa zachraňovali. Mnohí nad nami lámali, hlavne po jeseni, palicu a nevieme, čo všetko, ale všetkým sme poslali hlasný, čistý a priezračný odkaz z trávnika. Nevieme, čo viac si môžu fanúšikovia želať, ako to, že futbalisti z ich mesta, z ich rodiska bojujú na ihrisku ako jeden tím. Makajú, drú, neľakajú sa mena silného súpera. Majú zdravé sebavedomie a vieru vo vlastné sily. Trnava totižto aj v piatok ukázala svoju veľkosť. Hrala dobre. Síce s chybami, čo ju stáli výsledok, ale dobre. Konštruktívne, s myšlienkou, s jasne načrtnutou hernou schémou. Médiá sa do nej navážali a trochu ju tak pohládzali po tvári a dávali ju pod čiernu zem, že práve toto v jej hre chýbalo. Pod Miroslavom Karhanom, ikonou FC Spartak, ktorý ako hlavný kouč 3x s mužstvom vyhral a odohral s ním fantastický zápas pred dvomi týždňami v Trenčíne, toto nechýba. Súper vedel, čo hra ť, ako hrať, posielal si pri rozohrávke presné prihrávky, lopta len tak dunela z kopačky na kopačku. Nikto z hostí to neodflákol, síce prehralo sa. V hustom lejaku išlo na maximum každú hraciu minútu. Trnava má najlepšiu brankársku dvojicu vo Fortuna lige. Hráč s číslom 1 Adam Jakubech je talent, aký sa len tak nevidí. Je moderný, dynamický, má fantastické vybiehanie. Vyžarovanie. Možno zápas u nás mu natoľko nevyšiel - pri prvom góle mu lopta vykĺzla z rukavíc, pri druhom trochu zaváhal, ale týmto si každý dobrý hráč musí prejsť. Patrí to k futbalu. Adam Jakubech, takisto Matúš Bero z Trenčína ukazujú, že aj na našich trávnikoch vyrastajú talentovaní futbalisti. Ktorí nielenže vedia čo so svojim talentom, ale sú vzorom - ukazujú, že byť dobrý, cieľavedomý a pokorný nie je cesta slabosti - ale cesta k úspechu a ľudskosti, cesta, po ktorej radno možno ísť. Trnava má taktiež najlepšieho obrancu v lige, Matúša Čonku, najlepšieho strelca, Davida Depetrisa, najlepší štadión, City arénu, momentálne najmodernejšiu na Slovensku. A tými naj môžeme pokračovať. Ale na čo môže byť Trnava ešte naozaj pyšná, to sú jej fanúšikovia - nároční, ale vďační, verní a v Podbrezovej ukázali, že aj kultivovaní. Pustili sme ich na hlavnú tribúnu, nakoľko lialo ako z krhly, bolo to riziko... Ich sektor nie je pod strechou, nebolo by s kostolným poriadkom nechať ich moknúť, za ochotu a vďačnosť sa nám však oplatili tým najlepším spôsobom. Nerobili problémy, slušne fandili, boli skutočne super. Palec hore do Trnavy. V budúcej sezóne má Spartak veľkú šancu získať titul, spadne tam štadión. Pamätajte na tieto slová... Ale stále je tu Podbrezová. V ktorej v piatok padal poprašok trojbodového dažďa.