Vo Valaskej sme odohrali druhý prípravný zápas proti ligovým Zlatým Moravciam. Bola to zaujímavá konfrontácia so sympatickým klubom, ktorý má na ihrisku výlučne futbalový prejav a bude našim súperom vo Fortuna lige. Je veľmi dobré, že sme s ním hrali, pretože nám odkryl slabiny v hre. Samozrejme, nenastúpili sme v plnej zostave, hráči sú v tréningovom procese, ide o prípravu, ale zápas naznačil isté nedostatky, na ktorých musíme popracovať. Skúsime sa nato pozrieť novinárskou optikou.

Trhajúce sa plátno dominancie

Naše mužstvo sa už akoby naučilo vyhrávať, v druhej lige vštepovať zápasom svoju pečať a byť dominantné. Byť dirigentom svojich predstavení. Hráči pred zápasom sediac v šatni nemali iné myšlienky, len vybehnúť na trávnik, poraziť súpera a produkovať svoju hru, na ktorú dostávali priestor. Vymedzili si ho kvalitou, kompaktnosťou ako celku, určite nadšením a v neposlednom rade vhodnou taktikou.

Zápas proti Zlatým Moravciam, čo ako prípravný, potrhal plátno, na ktoré zvykli kresliť hráči svoj výkon na ihrisku ako obraz. Podobu seba a svojich možností. Je zrejme, že náš herný štýl bol založený na trpezlivej držbe lopty, krátkych výmenách medzi sebou, menení ťažiska a v ofenzíve individuálnom presadení sa. Keď sa nám nepodaril útok či protiútok, mali sme ukážkový návrat pod loptu a skvelé priestorové pokrytie nebezpečného priestoru, z ktorého mohol súper zahroziť. Systém, ktorý sme forsírovali, sme na druholigovej scéne dotiahli do dokonalosti. Páčil sa, bol účelný a priniesol nám úspech.

Proti ViOn-u sme mužstvo po dlhom čase videli strácať sa v hluchších fázach zápasu, malo menšie problémy po strate lopty, neboli sme tak presvedčivo kompaktní, ako je zvykom. Je to pochopiteľné. Zlaté Moravce sú iný prevodový stupeň futbalu, ako druholigové celky a hráči si na to musia zvykať. Jeho hráči mali rýchlejšiu prácu s loptou, boli živí, rotovali na ofenzívnych pozíciách, boli dobrí v držaní lopty aj pod tlakom. Hrozili po krajoch, rýchlejšie dostupovali k našim hráčom, dobre pracovali s priestorom a často našim hráčom odoberali lopty, načo neboli zvyknutí. Pramenili z toho niektoré nebezpečné brejky hráčov hostí, rýchle nabiehanie si do šestnástky. Síce sme zápas odohrali s nulou na konte inkasovaných gólov, v celej organizácii našej hry boli medzery.

Precitlivenosť ofenzívneho romantizmu

V ligovej súťaži musíme položiť na trávnik kvalitu. Potrebujeme 11 hráčov, ktorí sú zohratí, dopĺňajú sa, sú kompaktní. Akýkoľvek výpadok hráča čo len na jednom poste zaváňa problémom. Proti Moravciam sme nastúpili v improvizovanej zostave, s novicmi a bolo to znať. Nefungovali nám mechanizmy, z toho pramenili straty lopty, chvíľkové hľadanie sa po ihrisku.

Dobrá správa - máme silný káder plný individualít, typologicky zaujímavých futbalistov, máme skúsenosť, dravosť, konštruktívnych géniov, taktiež hráčov - strelcov, od ktorých sa očakávajú góly. Máme svoju hernú tvár. Bude však chvíľku trvať, kým si hráči zvyknú na spomínané - že proti nim nastúpia hráči v inej kvalite, že treba rýchlejšie narábať s loptou, dávať ju skôr od kopačky, iné bude otváranie útoku, ktoré musí byť rýchlejšie, presnejšie, pretože strata v rozohrávkovej zóne proti trebárs Žiline či Trenčínu hrozí katastrofou. Zlaté Moravce to naznačili. Akonáhle sme strácali lopty, prípadne prihrávkovo nenachádzali adresáta, na Balážovu bránu sa valila útočná vlna. A to ViOn nemá top ligové mužstvo, proti nám nastúpil s mnohými hráčmi na skúške, nebol zohratý. I tak nás preveril.

Pridať musíme aj v ofenzíve. Sme v nej niekedy až prílišne precitlivení na umelecký dojem. Romantizmus. Prihrávame si to z kopačky na kopačku, jeden druhého uvoľňuje, ďalší sa presadí na krídle, občas tomu však chýba početná streľba, jednoduchosť, kolmosť. Lopta za obranu. Keď nám to nejde svojim typickým spôsobom, je potreba v útočnej fáze čosi zmeniť. Pomohol by nám príchod typického hrotu, deviatky, na ktorého by sme jednoducho nakopli loptu, opreli o neho svoju hru, ktorý by to vpredu rozrážal, robil priestor ďalším ofenzívnym hráčom. Center z krídla usmernil hlavou do siete. Naša hra v útočnej fáze, čo ako nápaditá, futbalová a kreatívna, môže byť pre ligové celky, ak postavia pred svoju bránku klubový autobus na podobu londýnskej Chelsey a zoberú nám tým herný priestor, ľahko rozlúsknuteľná, čitateľná.

Môžeme platiť veľkú nováčikovskú daň za náš systém. Máme však veľa skúsených, inteligentných hráčov, ktorí sa dokážu prispôsobiť potrebnému. Hráme taktiež sériu ťažkých prípravných zápasov v Rakúsku, na ktorých mužstvo ešte vyladí svoju formu. Pomôže mu to. Čaká ho veľa práce.

Ak sa pozrieme jednotlivo na hráčov v zlatomoravskom zápase, od brankára Baláža to chce väčšie sebavedomie pri rozohrávkach, od Hovančíka ešte väčšiu tvrdosť v osobných súbojoch, síce hral dobre, ale dokáže byť ešte platnejší a konštruktívnejší v medzihre, čo príde časom. Dominik Kunca naznačil, čo v ňom drieme, dokáže byť ešte ľahší v nohách, rýchlejší, priamočiarejší, pre seba fantastický. Španiel Garciá Mut mierne zaostal za očakávaním, dajme mu čas. Musí byť lepší ako naši kmeňoví hráči na jeho poste, čiže musí pridať. Od Štefana Gereca to chce možno častejšiu hru na ofsajdovej línii, je rýchly, čo nie vždy dokážu jeho spoluhráči využiť. Ostatní odohrali svoj štandard. Celkovo, ak sa zohráme, tak Harvilko, Vaščák, Pančíkovci a spol. poštípu do chrbta nejedného ligového súpera. Uvidíte.

Miroslav Čief