Pred príchodom Corgoň ligy nastáva výrazná mobilizácia aj vo fanúšikovských radoch. Všetci skalní fanúšikovia sa úprimne tešia, že Horehronie, ich rodisko, zažije historickú futbalovú horúčku, ktorá je pre mnohých splnením ich skrytých snov. Radujú sa jej a podriaďujú mnoho tomu, aby sa aj v najvyššej súťaži dostala mužstvu, prepotrebná podpora. Aj na túto tému sme sa porozprávali s predsedom podbrezovského fanklubu Tomášom Birkom (32), rodákom z Braväcova, futbalovo zapáleným priaznivcom, ktorý má výborné myšlienky a to správne srdce pre oddiel. Predložil mnoho zaujímavých pohľadov a ukázal, že je mužom na tom správnom mieste. Praje si spolu so všetkými našimi priaznivcami, aby tribúny nášho futbalového stánku žili, ožili a bavili sa futbalom. Držali spolu. Zaiste sa futbal hrá prvotne pre fanúšikov a aj to bolo gro nášho rozhovoru.

Tomáš, začnime spomienkami na stále čerstvé okamihy, a to na historický postup mužstva medzi elitu. Akiste pre teba dojímavý moment. V Šamoríne, pri pečatení postupu, si si veru aj poplakal...

„Bola to silná emotívna chvíľka pre mňa a všetkých našich verných fanúšikov. Bolo to fantastické. Bol to druhý najkrajší zážitok v mojom živote po narodení môjho syna. Hráči pretavili naše sny do reality a veľmi im zato ďakujeme. Veľmi sme sa tešili a tešíme sa, že sme postúpili do Corgoň ligy. Sme radi, že chalani na ihrisku predvádzajú skvelý futbal, ktorý nás teší a my im v tom pomáhame našimi hlasivkami a srdcom.“

Futbal hrá v tvojom živote určite dôležitú rolu. Si s ním spätý, miluješ ho, takisto ako náš oddiel. Teraz si v pozícii predsedu nášho fanklubu, čo je dôležitá rola, na tvojich pleciach bude ležať veľká miera zodpovednosti. Povedz však úprimne zo srdca, lebo to je dôležité a podstatné, ako si predstavuješ ďalšie fungovanie tribún nášho štadióna, ako docieliť, aby to na nich ešte zápalistejšie fungovalo?

„Fandíme srdcom a dušou, to je naša podstata. Chceme podporiť hráčov na ihrisku, pretože sa za nás bijú, hrajú za nás, za celé Horehronie. Viem, že k nám do kotla, do fanklubu, zatiaľ nechodí veľa ľudí, ale aj keď nás je menej, chceme dokázať, že nie sme nejakí sedliaci, nechcem, aby ľudia teraz, alebo potom v lige vnímali, že sme iba nejaká dedina. To nie. Chceme ukázať, že sa vieme baviť futbalom, že za mužstvom stojíme v dobrom aj v zlom. Trápi ma, že nás chodí menej, ale verím v zmenu. Verím, že ukážeme, že sme síce malá dedina, ale s veľkým srdcom pre futbal a pre tento oddiel.“


 

Celkovo však klíma na slovenských štadiónoch nie je priaznivá. Mizne z nich rodinná, priaznivá atmosféra. Ľudia sa boja chodiť na futbal a možno nie práve kvôli úrovni samotného futbalu, ale kvôli tomu, ako to tam neraz pôsobí, povedzme si na rovinu, občas nie priveľmi vľúdne. Ako si ty predstavuješ obraz na našom štadióne, ako to má podľa teba vyzerať?

„Chcem, aby ľudia cítili zimomriavky z toho, ako to na štadióne pulzuje. Máme záujem, aby v našom fanklube boli len slušní ľudia, ktorí svojimi hlasivkami popoženú mužstvo a ostatných divákov, aby sa bavili. Nemáme záujem o žiadnych bitkárov, neslušných ľudí, ľudí takých, ktorí neprídu fandiť, ale len robiť zlobu a tou sa prezentovať. Naopak, chcem, aby na zápasy začali chodiť rodiny s deťmi, je to dlhý proces, ale všetci musíme ľudí naučiť, že v sobotu alebo v nedeľu je sviatok, že sa hrá liga, na ktorú prídu. Verím, že spoločne raz ukážeme, že nielen stromy, ale aj futbal je na Horehroní pekný!“

Myslíš si, že Podbrezová môže teda byť oživením ligy aj z diváckeho hľadiska? Corgoň liga určite pritiahne do hľadiska početné množstvo ľudí, ale dôležité bude si ich udržať, bojovať o nich, pretože futbal sa hrá pre fanúšikov, nie všade je to tak, ale u nás je to tak určite.

„Musíme byť ako jedna rodina a tak, ako je oceľ tvrdá, musíme byť aj my tvrdí! Naše mužstvo si zaslúži podporu. Viem, že v prvých domácich zápasoch prevládne eufória z prvých historických zápasov v najvyššej súťaži a určite bude plný štadión, ale klub a my všetci musíme pracovať, aby bol plný vždy. Bolo by to krásne. Dodalo by to futbalu väčšiu zmysluplnosť. Futbal je naozaj krásny. Poznám veľa známych, ktorý na futbal chodia kvôli odreagovaniu sa, kvôli zábave, kvôli tomu, že fandia klubu, ale aj preto, že pri ňom zabudnú na mnohé problémy, ktoré majú. Futbal je aj ventil. Je to niečo vzrušujúce a verím, že ľudia nato prídu a pochopia to. Som presvedčený, že o Podbrezovej sa bude hovoriť ako o klube, ktorý má verných a vďačných fanúšikov, ktorí si vybudujú rešpekt. A majú srdce.“

Ty ako živiteľ rodiny, hrdý tatko, máš dozaista aj svoje starosti, prácu, ktorá ťa živí, povinnosti v domácnosti. Ako dokážeš skĺbiť dajme tomu to, že máš šichtu vo fabrike a práve vtedy hráme zápas? Určite vždy čosi vymyslíš, aby si sa na ten futbal dostal, je tak?

„V prvom rade som rád, že moje "futbalové povinnosti" rešpektujú doma. Keď mám prácu, snažím sa prehodiť si zmenu v robote, potiahnuť šestnástku, nočné. Nemôže sa stať, aby som na zápase chýbal. Futbal je môj druhý život, chcel by som vždy svojimi hlasivkami pomôcť mužstvu, byť tam a prežiť si to. Verím, že aj v Corgoň lige budem stále pritom. Spoločne so všetkými vernými, budeme chodiť autami alebo autobusom aj na ihriská súperov a stáť za týmto mužstvom v dobrom, ale aj zlom. Nech získame titul, budeme trebárs aj poslední a budeme sa trápiť, vždy to budeme brať rovnako a snažiť sa stáť za mužstvom. Vo fanklube a nielen v ňom, celkovo v Podbrezovej chodia na futbal skvelí ľudia, ktorí si zaslúžia uznanie.“

Si človek (podobne tak aj všetkých našich priaznivcov), ktorého treba oceniť a ktorého si treba vážiť. Máš skvelé názory, v sebe človečinu, ale teraz prelaď výlučne na citovú strunu a predstav si toto - krásny sobotný podvečer. Štadión sa plní, ľudia, majúc šály prevesené okolo krkov, sa usádzajú na svoje miesta. Počuť prvé popevky, hudba z reproduktorov dodáva podmaz, ktorý pretkáva dunenie lôpt z ihriska. Masa fanúšikov plná v očakávaní. Zovšadiaľ nával, obrovský závan futbalových emócii. Nedočkavosť. Prvý potlesk. Štadión je plný ruchu. Klokoce. V tom vybiehajú hráči na ihrisko a znie to prvé "Železiar do toho!" Tvoje jedno jediné slovo pri pomyslení nato všetko?

"Nádhera!"

Miroslav Čief
Foto: Juraj Kuboš