Najzásadnejšou zmenou počas zimnej prestávky bola v podbrezovskom oddiele zmena na trénerskom poste. Prišla nečakane. Nie však nezmyselne a určite nie neuvážene. Odvolanie Jaroslava Kentoša z postu trénera A - mužstva jedenásť dní pred ostrým ligovým štartom bolo prekvapením pre každého fanúšika, zarezonovalo aj vo futbalovom prostredí. V systematicky fungujúcom oddiele takáto zmena, nedalo sa to zahorúca vysvetliť... Stojac pri prepisovaní histórie oddielu Kto chce tento krok manažmentu pochopiť a rešpektovať a hlavne si ho správne vysvetliť, musí nájsť objektívne príčiny. Reálne aj pocitové. Faktom je, že Jaroslav Kentoš odviedol v oddiele z Horehronia neskutočné penzum práce, ktoré je docenené, ale ešte väčšmi ho docení čas. Jaroslav Kentoš nastúpil do funkcie hlavného trénera dá sa povedať pri jeho novodobom zrode. Mužstvo najprv dostal do druhej ligy, postúpil s ním a začal skrytú honbu za postupom do prvej. Už v tom období bol viditeľný jeho rukopis. Konsolidovaný káder postupne formoval a v prvej druholigovej sezóne oddielu bol s tímom na dohmat postupu, keby nebolo Myjavy, ktorá mala za sebou fantastickú sezónu a išla ako dobre namazaný stroj. My sme mali v mužstve kvalitu, ale ešte sme neboli rozbehnutí, aby nám na konci zahrala postupová fanfára. V druhej sezóne to bolo o poznanie lepšie. Ba čo viac, mužstvo hralo naozaj veľmi dobrý futbal. Mal hlavu aj pätu, bol podopretý kreativitou na ihrisku. Chýbala mu však výsledková stabilizácia. Zakoplo v zápasoch, ktoré si adept na postup nemôže dovoliť. Povedzme napríklad remizovať v Dolnom Kubíne, postrácať body a výsledné zápočty neskôr nepustia. Opäť postúpil súper, v tomto prípade však možno mať objektívne námietky. Dunajska Streda totižto ako klub fungovala z vody. Bolo všeobecne známe, že klub bol finančne vyštavený, chýbali v ňom výplaty, síce káder mal poskladaný veľmi dobre. DAC vyhrával, postúpil. Paradoxne, postúpil klub, v ktorom nefungovalo skoro nič a nepostúpil klub, v ktorom fungovalo skoro všetko. V minulej sezóne to už ale vyšlo. Mužstvo vedené Jaroslavom Kentošom s jeho asistentmi postupovú cestu zvládlo a tu ani nič je čo hodnotiť. Všetko sa to vypovedalo samo za seba. Vzhľadom na hráčsku kapacitu a možnosti kádra prišli viac ako presvedčivé výsledky, hra na ihrisku vyzerala dobre, síce boli a prišli aj zápasy, kedy bolo treba hrať účelnejšie, myslieť na konečný výsledok. Plusovým bodom však bolo to, že tréneri si postupne formovali mužstvo podľa svojich želaní tak, aby nielen postúpilo, ale bolo pripravené aj na zápasy Fortuna ligy.