Najzásadnejšou zmenou počas zimnej prestávky bola v podbrezovskom oddiele zmena na trénerskom poste. Prišla nečakane. Nie však nezmyselne a určite nie neuvážene. Odvolanie Jaroslava Kentoša z postu trénera A - mužstva jedenásť dní pred ostrým ligovým štartom bolo prekvapením pre každého fanúšika, zarezonovalo aj vo futbalovom prostredí. V systematicky fungujúcom oddiele takáto zmena, nedalo sa to zahorúca vysvetliť...
 
Stojac pri prepisovaní histórie oddielu
 
Kto chce tento krok manažmentu pochopiť a rešpektovať a hlavne si ho správne vysvetliť, musí nájsť objektívne príčiny. Reálne aj pocitové. Faktom je, že Jaroslav Kentoš odviedol v oddiele z Horehronia neskutočné penzum práce, ktoré je docenené, ale ešte väčšmi ho docení čas.
 
Jaroslav Kentoš nastúpil do funkcie hlavného trénera dá sa povedať pri jeho novodobom zrode. Mužstvo najprv dostal do druhej ligy, postúpil s ním a začal skrytú honbu za postupom do prvej. Už v tom období bol viditeľný jeho rukopis. Konsolidovaný káder postupne formoval a v prvej druholigovej sezóne oddielu bol s tímom na dohmat postupu, keby nebolo Myjavy, ktorá mala za sebou fantastickú sezónu a išla ako dobre namazaný stroj. My sme mali v mužstve kvalitu, ale ešte sme neboli rozbehnutí, aby nám na konci zahrala postupová fanfára.
 
V druhej sezóne to bolo o poznanie lepšie. Ba čo viac, mužstvo hralo naozaj veľmi dobrý futbal. Mal hlavu aj pätu, bol podopretý kreativitou na ihrisku. Chýbala mu však výsledková stabilizácia. Zakoplo v zápasoch, ktoré si adept na postup nemôže dovoliť. Povedzme napríklad remizovať v Dolnom Kubíne, postrácať body a výsledné zápočty neskôr nepustia. Opäť postúpil súper, v tomto prípade však možno mať objektívne námietky. Dunajska Streda totižto ako klub fungovala z vody. Bolo všeobecne známe, že klub bol finančne vyštavený, chýbali v ňom výplaty, síce káder mal poskladaný veľmi dobre. DAC vyhrával, postúpil. Paradoxne, postúpil klub, v ktorom nefungovalo skoro nič a nepostúpil klub, v ktorom fungovalo skoro všetko.
 
 V minulej sezóne to už ale vyšlo. Mužstvo vedené Jaroslavom Kentošom s jeho asistentmi postupovú cestu zvládlo a tu ani nič je čo hodnotiť. Všetko sa to vypovedalo samo za seba. Vzhľadom  na hráčsku kapacitu a možnosti kádra prišli viac ako presvedčivé výsledky, hra na ihrisku vyzerala dobre, síce boli a prišli aj zápasy, kedy bolo treba hrať účelnejšie, myslieť na konečný výsledok. Plusovým bodom však bolo to, že tréneri si postupne formovali mužstvo podľa svojich želaní tak, aby nielen postúpilo, ale bolo pripravené aj na zápasy Fortuna ligy.


 
 
Impulz pre mužstvo, bez zatvorených dverí
 
Skutočne bolo pripravené a toto je zásluha trénerov. Oni sú zodpovední za hru aj výsledky mužstva. Možno im nezahralo do karát, že sme sa v lete neposilnili tak, ako si možno niekto myslel. Hovorilo sa o výmene polovici mužstva, napokon sa to, našťastie, ukázal ako planý poplach. Podbrezová je totižto poctivý, skromný oddiel. Nemôže sa rovnať so silnejšími len tak z rozmaru, nie je to v jej možnostiach. Nakupovať bezhlavo hráčov si môžu iní. Je to príliš ľahká cesta k úspechu, síce nie v ničom zaručená.
 
Podbrezová išla do ligy rozumne a tým zožala väčší obdiv a uznanie. V tom, že ostala verná sama sebe a myslelo sa na to, že ligu hráme aj o rok, o dva, o tri. A Jaroslav Kentoš sa ukázal ako najlepší možný adept, aby to všetko viedol z trénerského postu. V letných prípravných zápasoch sa preukázalo, že na každý bod sa v lige budeme musieť nadrieť a napokon sa to potvrdilo. Prvé tri zápasy, s ťažkými súpermi, sme prehrali. Potom vyhrali v Trnave a následne mali za sebou sériu zápasov, ktoré fanúšikov tešili a tí celý týždeň žili s futbalom. Svojim mužstvom. Všetko nalomila až séria siedmych zápasov bez výhry v závere jesene. Nimi sme zo šmykli v tabuľke, dosť hlboko. Nebezpečne. Skomplikovali sme si jar. Prísť musela ostražitosť.
 
Preto keď mužstvo zakoplo v príprave vo viacerých zápasoch, muselo sa niečo stať. Prezident FO Július Kriváň to do médii a na tlačovej konferencii povedal reprezentatívne v mene všetkých - odvolanie trénera Jaroslava Kentoša, tie necelé dva týždne pred jarou, muselo nastať. Musel prísť impulz, prvotne pre hráčov. Mužstvo podľa neho totižto hralo nielen na sústredení v Uherskom Hradišti veľmi zle. Výkony niektorých hráčov pomenoval za katastrofálne. Kapitán Ivan Minčič priznal, že mužstvu v tých zápasoch chýbala koncentrácia, hlavne proti Zlínu to bolo zlé. Bolo to treba zastaviť. Išli by sme do rizika s takou formou v prvých jarných kolách. S takým rozpoložením. Prípadne by sa prehrali úvodné dva zápasy a v záchranárskom bahne by sa celý oddiel ocitol až príliš hlboko.
 
Preto koniec Jaroslava Kentoša. V Dunajskej Strede skončil v priebehu prípravy Mikuláš Radványi, prišiel Tomislav Marič. Pred pár dňami skončil v Zlatých Moravciach Ladislav Totkovič, tam to vraj bolo divoké... Tri zmeny počas rozbehnutej zimy v kluboch, veru neštandardné.
 
Táto naša zmena bola riskom. Bola však myslená pozitívne, nebola za tým degradácia Kentošových spochopností. Trénerského žezla sa poverením vedenia ujal Jozef Mores, dovtedajší koordinátor mládeže, v realizačnom tíme ostali aistenti. Nakoľko však tréner Mores nemá EUFA  - Pro licenciu, na papieri je hlavným trénerom Branislav Benko. Zápasy sledujúc z tribúny ich doplní Marek Bažík. Je tu však stále prítomnosť Jaroslava Kentoša. To on stál pri historickom postupe oddielu, pri jeho obrode. Je tam vpísaný jeho rukopis, trénerský, ale aj ten človečiny, jeho charizmy a charakteru. Preto síce je jeho odchod pre jeho samotného aj fanúšikov bolestivý, treba ho vnímať ako súčasť futbalového života, ktorý si nevyberá. Podstatné je však to, hlavne pre samotného trénera, že všetci si ho budú pamätať v dobrom a ani oddiel samotný pred ním nezatvoril dvere. To je to najväčšie ocenenie pre neho. Jedno z tých najväčších, aké dosiahol v Podbrezovej.

Miroslav Čief
FOTO: Juraj Kuboš