Sobotňajší ligový duel na Horehroní priniesol futbalovú zápletku. Divákom zo svojich sedadiel na štadióne sa tomu tak nemuselo zdať, nakoľko fandili nášmu mužstvu a tŕpli do posledných sekúnd zápasu, či sa mu podarí prelomiť strelecké trápenie a streliť gól v presilovke o jedného hráča. Bola to však dráma, pri ktorej si všetci spoločne odfukovali po nepremenených šanciach zverencov Jaroslava Kentoša. V závere si nestíhali stierať zo svojich rúk zimomriavky pri zákrokoch nestarnúceho Pavla Kováča v bránke Vion-u. 8. kolo Fortuna ligy prinieslo napokon ale len našu bezgólovú remízu so Zlatými Moravcami.
 
S kritikou od trénera Kentoša
 
Pred stretnutím bolo veľmi ťažké odhadnúť, čo od neho možno očakávať. My sme chceli natiahnuť našu víťaznú šnúru na domácom trávniku, ale samozrejme, bol tu aj súper, ktorý chcel odčiniť minulú vysokú prehru 0:4 v Žiline. Vedeli sme, že nás čaká ťažkých 90 minút a napokon tomu tak aj bolo. V zápase sme sa rozbiehali trochu pomalšie, nedostali sme sa k úvodnému náporu, ale postupne sme nachádzali cestičky ku Kováčovej bránke. Viedli cez kraje ihriska. Všetky nebezpečné situácie si však vedel stiahnuť do svojich rukavíc 40 - ročný brankársky matador Pavel Kováč, ktorý svojich držal nad hladinou ponoru. Zlom zápasu prišiel v závere prvého polčasu - ten moment udal ráz ďalšiemu priebehu. Moravce sa dostali k nákopu do nášho pokutového územia, predĺžená hlavička sa priečne našim bránkoviskom dostala k stopérovi ViOn-u Milanovi Mujkošovi, ktorý ju zblízka rukou dorazil do siete. Naši hráči vyšli s okamžitou reakciou a signalizovali hlavnému rozhodcovi, akým spôsobom sa lopta dostala za Maťašovského bránkovu čiaru. Ten všetko videl a podľa regúl ukázal hráčovi v poradí druhú žltú kartu v zápase a následne červenú. Myslíme si, že keby sa Milan lopty dotkol niekde pri bežnom súboji, rozhodca by nad ním prižmúril oči, ale tento jeho zákrok bol čisto nefér, preto bolo všetko v poriadku.


 
V poriadku už ale nebolo to, ako sme naložili s viac ako 50 - minútovou presilovkou o jedného hráča v poli. Nezvládli sme ju. Nedali sme gól. Šance na skórovanie sme pritom mali, ale nepremenili sme ani tie najvyloženejšie. Začnime ale od konca - tréner Jaroslav Kentoš na pozápasovej tlačovej konferencii vyslovil nespokojnosť s výkonmi niektorých hráčov. Chýbal mu u nich väčší pohyb, lepšia kombinačná nadväznosť, zdali sa mu upracovaní. Bol až prílišne kritický, ale možno s ním len súhlasiť. Pritom, dianie nad stretnutím sme mali pevne pod kontrolou. Odohrali sme ďalší zo zápasov, keď nám ukážkovo fungovala defenzíva, na Maťašovského v bránke mierila jedna jediná poriadna strela... Nedali sme však gól a to je podstata všetkého. Diváci už dvakrát vstávali zo svojich sedadiel pri príležitostiach Blažeja Vaščáka, ale v zakončení mal smolu a slová uznania si zaslúži aj Pavel Kováč, ktorý stál tam, kde mal. Poslednou zápasovou možnosťou pre nás bol v predposlednej minúte riadnej hracej doby priamy kop Pabla Podia. Zahral ho skutočne fantasticky. Ľavačkou cez múr, obaľovačku k tyčke však Kováč svojou rukavicou vyprevadil do remízovej reality.


 Všetci sme videli, aké ťažké je z ligového zápasu vydolovať bod. V tejto súťaži si treba vážiť a strážiť každý jeden. Potrebujeme ich rýchlo čo najviac, aby sme nespadli do nízkych poschodí tabuľky a nedostali sa tak pod tlak, lebo reálne, nemáme veľmi skúsené mužstvo a fakticky stále sme len nováčik, ktorý sa učí. Veľa sme sa naučili aj z tohto zápasu. Nabudúce už vari budeme vedieť. že v presilovke o jedného hráča potrebujeme dostať na svoje kopačky pokoj. Ak sa nedá, vzadu si treba loptu párkrát poprihrávať na istotu, vymyslieť, kadiaľ dovedieme loptu za brankárov chrbát. Len s pokojom sme rozohrávkovo presní, a to sme potrebovali aj v sobotu. Keď tomu tak bolo, boli sme v šanciach. V závere sme už boli v drvivom tlaku, čo pripisujeme eufórii, srdcu, jednoznačnej túžbe vyhrať ten zápas. Nepodarilo sa. Je to škoda. Schválne, nikto pred ním nehovoril o víťazstve. To bolo dobre. Lebo ak chceš ísť pre med, nesmieš predtým kopať do úľa...
 
Na víťazstvo sme však mali. Je ale zložité určiť, či sme dva body stratili, alebo jeden získali. Skôr platí tá druhá možnosť. Hráči nechali na ihrisku to, čo v danej chvíli mohli a pripravili svojim priaznivcom ďalšie futbalové divadlo.

Miroslav Čief