Brezno v utorok videlo výborný ligový futbal. Bohužiaľ, s veľmi nešťastným koncom pre mužstvo Podbrezovej. Neskutočné. Naši hráči už v jedenástej minúte prehrávali 0:2 a zadalo sa, že proti ašpirantovi na titul MŠK Žilina je tým vari všetko rozhodnuté. Nebolo. Futbalisti vedení Jozefom Moresom v druhom polčase ukázali mimoriadne oduševnený výkon a dokázali stav stretnutia vyrovnať. Konečné slovo v zápase mal však nateraz najlepší ligový strelec Chorvát Matej Jelič: Po jeho góle v záverečných sekundách vyhrali hostia 3:2. Lopta trafila Greškovi tvár, nie ruku Zaťahujúce sa mračná nad Breznom, miestami prebdelé slnečnými lúčmi si posvietili na vskutku zaujímavý a strhujúci duel 28. kola Fortuna ligy. Naši hráči nastupovali do stretnutia v pozícii papierového outsidera, vediac, že Žilinčanov sa nemusia prehnane báť. V tejto sezóne sme doma nad nimi vyhrali 1:0 a na ihrisku súpera sme zaznamenali remízu 0:0. Žilina v pozícii mužstva, ktoré musí hrať, nakoľko ešte nevzdalo boj o ligového majstra, bola súper, ktorý musí vyhrať. V 6. minúte stretnutia po krídelnom centri Čmelíka z pravej strany trafila lopta obrancu Vratislava Greška do tváre, ktorý ju mal v záklone a všetci na tribúne skôr ako roh riešili to, či si náš hráč neprivodil zranenie. Chvíľku neistoty však prevrátil hlavný rozhodca stretnutia Straka na penaltový verdikt proti Podbrezovej. Penaltový moment a následný gól Mateja Jeliča v 11. minúte nás poriadne pribrzdili, hra patrila hosťom, boli aktívnejší, dominantnejší, dvojgólové vedenie im dodalo istotu na kopačky. Z našej strany bolo dôležité prečkať do polčasovej prestávka a neinkasovať. Vskutku vynikajúci druhopolčasový vzdor V druhom polčase sme predviedli diametrálne odlišný výkon. Plný nasadenia, vášne a bojovnosti. Súpera sme dokonale zaskočili, z jeho prejavu zmizla dovtedajšia ľahkosť. Aj s krídelníkmi MŠK sme si vedeli účinnejšie poradiť a neznamenali pre našu obranu také nebezpečenstvo. Veľmi zásadným ťahom sa neskôr ukázalo nasadenie striedajúcich hráčov Juraja Pančíka a Petra Nworaha pod ktorými horel trávnik. Okamžite sa zapájali do akcií, rozbehali našu krídelnú hru a obrancom súpera začalo ešte viac zatekať do topánok. Prišlo tak zákonite to, čo prísť muselo – náš kontaktný gól po akrobatickom zakončení Blažeja Vaščáka. Tomu v zápase dovtedy nevyšlo niekoľko vecí, ale ukázal sa ako muž momentu a zabral v pravej chvíli. Po góle na 1:2 Žilinčania už trochu znervózneli. Od tohto gólu sme išli za vyrovnaním. Akoby sa v porovnaní s prvým polčasom hral úplne iný zápas. V 82. minúte sa pískala druhá penalta stretnutia, tentoraz v náš prospech a oprávnene. Po ruke stopéra Denisa Vavra sa Dávid Škutka z bieleho bodu nemýlil a svojim šiestym gólom v podbrezovskom drese privodil radosť do metropoly Horehronia. Remízu 2:2 po takom priebehu a s takým súperom v takejto fáze Fortuna ligy by vari každý prirovnal k víťazstvu. Tá nám však unikla pomedzi prsty v posledných sekundách zápasu. V infarktovom závere sa za nakopnutou loptou rozbehol v ústrety gólu Chorvát Matej Jelič a hlavičkou preloboval vybiehajúceho brankára Penksu. Druhýkrát v zápase vyhral súboj s nim, pričom oba momenty mohol Penksa zvládnuť lepšie. Gól – 2:3. Obrovské šťastie v klbku žilinskej radosti ostro kontrastovala so zvesenými podbrezovskými hlavami. Vyrovnať z 0:2 na 2:2 v takom zápase a po takej hre v druhom polčase a dostať takýto gól. Túto jar je toho na nás asi až príliš.