V piatkovom súboji v Ružomberku sme prehrali 0-2. Išlo o zápas 29. kola Fortuna ligy, do ktorého sme vstupovali s vierou, že sa nám na Liptove podarí proti mužstvu vedenom Ivanom Galádom vybojovať cenný bodový zisk. To sa však nestalo, mierne pozmenená zostava trénera Jozefa Moresa nedokázala poslať loptu do siete za Šavolov chrbát, a naopak, v prvom polčase sme dvomi defenzívnymi chybami tak trochu vydláždili cestu MFK za víťazstvom. V bránke s Jurajom Balážom V základnej zostave oproti predošlému zápasu nastalo niekoľko zmien. V bránke dostal priestor Juraj Baláž, ktorý v nej zastúpil Pavla Penksu. Tomu nie najlepšie vyšiel žilinský zápas. Stratou bolo aj zranenie stopéra Kupčíka, ktorého v strede obrany vedľa kapitána Ivana Minčiča zastúpil Ján Nosko. Spoľahlivý obranca si svoju úlohu zastal, ukázal, že vždy dokáže naskočiť do zápasu, síce hernú prax poväčšine získava zápasmi v B- tíme. Netreba však zabúdať, že v minulej sezóne pravidelne nastupoval v lige na hosťovaní v Dukle Banská Bystrica. Treťou zmenou v zostave bolo nasadenie Juraja Pančíka, ktorému sa proti Žiline, po jeho naskočení do hry z pozície striedajúceho hráča darilo. Hluché varovanie Masarykovho nebezpečenstva V zápase sa tieto zmeny dotkli jeho samotného deja len okrajovo. Od úvodného hvizdu rozhodcu Kružliaka sa hral skôr opatrný, ako otvorený futbal a vzruchu dlho nebolo. Až na konci 23. minúty sme nezachytili loptu z kopačiek hráčov MFK, na ktorú si vyčíhal Pavol Masaryk a rutinérsky prekonal Baláža v našej bránke. Bol to dosť zásadový moment, ktorý domácich posadil do psychického, ale i herného sedla. Prišiel po našej chybe a nedôslednosti, toľko sa na jar opakujúcej. Na hráča rangu Pavla Masaryka si musíme dávať jednoznačne lepší pozor, strážiť ho. Zlomový bol potom druhý gól MFK. Ružomberok predtým Antonínom Rosom, krátko po úvodnom góle, nastrelil konštrukciu bránky, aby následne bol v zakončení opäť český obranca liptákov a loptu si nešťastne do siete zrazil ním tiesnený Pablo Podio. Domáci bez zraneného špílmachra Mareka Saparu a oboch brankárov Seneckého s Nikoličom, síce po kartovom treste už s Jánom Maslom, si toto vedenie už nenechali vziať. Do konca zápasu sme už nenašli za povzbudzovania nášho fanklubu spôsob, ako sa dostať do hry o body. Blažej Vaščák vo svojich šanciach pred bránou MFK nepresadil, Škutkovi, ktorý ťahal päťzápasovú sériu stretnutí s minimálne jedným streleným gólom, chýbala zase lepšia podpora z druhej vlny. Náš prejav tradične oživil Peter Nworah, snažil sa Gál- Andrezly, ťahy ukázal Juraj Pančík, ale chýbalo to podstatné - gól. Na ihriskách súperov nám góly chýbajú a logicky sme tak po piatku najhoršie mužstvo, čo sa týka zisku bodov v tomto smere. Bez gólov, bez zápasu s nulou V tabuľke zápasoch vonku je Podbrezová na poslednom mieste. Z 15 zápasov sa nám podarilo získať len 6 bodov, čo je málo. Takisto len 9 strelených gólov. Tieto čísla nepustia a zaiste po sezóne prejdú hlbšou analýzou. Pravdou je, že nedávame góly - ktoré neprídu sami od seba, faktom ale je aj skutočnosť, že na jar sa nám ešte nepodarilo odohrať zápas, v ktorom by sme neinkasovali. V tomto ukazovateli zaostávame za jeseňou, kde sme dokázali odohrať niekoľko zápasov s čistým štítom. S Banskou Bystricou, v Trnave, s Dunajskou Stredou, so Zlatými Moravcami, v žilinských zápasoch... Všetky tieto zápasy mali spoločného menovateľa - bodový zisk Podbrezovej do tabuľky Fortuna ligy. Teraz na jar je to o inom, zrážajú nás k zemi maličké zaváhania, chyby, detaily, ktoré sa občas nabaľujú a stoja nás výsledky. Naše mužstvo hrá veľakrát dobre, ale nevie dať gól z pološance, z ničoho, ako dá niekedy súper gól nám. To sú tie detaily, to je tá daň ligovej súťaže, s ktorou ale každý fanúšik, ale aj hráč nášho mužstva, tak trochu počítal. Je to aj daň našej nastúpenej cesty. Jej ovocie bude zozbierané časom. Preto tieto fakty nie sú kritikou. Stále sa ešte len učíme. Len veľmi málo hráčov z nášho mužstva má skúsenosti z ligy, alebo z predošlej hráčskej kariéry, síce niektorí ich majú dosť. O to väčšia by mala byť snaha mužstva, aby sme túto historickú sezónu z pohľadu Podbrezovej v lige zakončili čo najlepšie. Dlho sa bude na ňu pamätať a spomínať. Preto by mohol prísť z nášho pohľadu tiež taký zápas, že nám spadne jeden gól, druhý gól a zrodí sa v niektorom z našich zostávajúcich zápasov prekvapujúci výsledok. Potrebujeme čo najviac bodov, čo najlepšie umiestnenie na konci súťaže, získať si čo najväčšie sebavedomie pred nasledujúcim ročníkom, síce v tejto prebiehajúcej stále ešte nie sme matematicky zachránení... Aj keď nateraz bude témou sobotňajší domáci zápas s ViOn-om Zlaté Moravce v Brezne a želaná výhra v ňom.