V sobotu sa v Brezne odohral historicky prvý ligový zápas. Podbrezová v ňom remizovala v úvodnom jarnom kole Fortuna ligy s Košicami a natiahla sériu svojich zápasov bez víťazstva na 8 zápasov. Stretnutie prinieslo viacero zaujímavých momentov, hru miestami komplikoval sťažený terén, trávnik bol však pre obe mužstvá, v rámci možností, pripravený v solídnom stave. Štart do jari s novicmi na lavičkách V podbrezovskej klubovej kuchyni bolo v zime rušno. Manažment klubu sa v prvom rade snažil čo najvýraznejšie vystužiť káder, posilniť v mužstve posty, ktoré boli na jeseň slabinou. Veľmi dobrým ťahom bolo angažovanie dvoch krajných obrancov - Migaľa, Záhumenský, boľavý sa javil aj brankársky post, kde sa konkurenciou Hanákovi s Balážom stal z DAC na hosťovanie prichádzajúci Pavol Penksa. Dobrá voľba, síce mať trojicu brankárov tridsiatnikov sa nejaví perspektívne. Prioritou ale zaiste bolo posilniť ofenzívu mužstva a tu sme zaznamenali príchod dvojice hráčov, ktorým sa priezvisko začína na písmeno Š - Šlapáka a Škutku. A bol to práve Dávid Škutka, ktorý najviac zarezonoval v úvodnom zápase jari Podbrezovej. Hostili sme totižto mužstvo jeho bývalých spoluhráčov z MFK Košice, ktoré takisto ako mužstvo z Horehronia menilo v zimnej prestávke trénera - kým však v MFK bolo v tejto otázke jasnejšie už skôr, nakoľko bývalý kouč Radoslav Látal svoj odchod z metropoly Východu hlásil vopred, v Podbrezovej sa odvolanie Jaroslava Kentoša s určitosťou nečakalo. V podbrezovskom klube táto udalosť zarezovanovala o čosi bolestivejšie. Reálnym faktom tak bolo, že na oboch lavičkách stáli ligoví novici - na tej našej Jozef Mores, oficiálne zastrešený Branislavom Benkom, na tej košickej Marek Fabuľa. Čosi, čo sme nevyužili... Tieto fakty viditeľne ovplyvnili nielen úvodné minúty zápasu. Naši hráči sa na trávniku, ktorý dávali dokopy aj špecialisti na golfové greeny, chvíľami hľadali. Prvý zápas po prestávke výzerá vždy tak. Oťukávačky, až neskoršie si hráči dovolia viac. Preto sa úvodnú pätnásťminútovku čakalo na chybu. Tá prišla - Podiova menšia nepozornosť pred našou šestnástkou znamenala stratu lopty a akcia Východniarov po osi Huk - Viazanko - Pačinda znamenala úvodný gól stretnutia. Pačinda svojim 2. tohtosezónnym gólom dokumentoval silu Košíc, tá tkvie v rýchlych brejkoch. Košičania majú mužstvo ako stavané na zápasy vonku. Síce na jeseň na štadiónoch súperov víťazne zbíjali len dvakrát. Málo. Prečo, dokumentovali v Brezne. Nášmu mužstvu totižto hlavne v prvom polčase chýbala ľahkosť. Hľadali sme sami seba po ihrisku, síce nebolo to zlé a málokomu čo vyčítať, nebol to ten pravý výkon od nás. Hráči hostí to nevedeli využiť. Veľmi zásadným momentom bola preto posledná minúta prvého polčasu. Krajný obranca Djordjevič úplne nezmyselne nechal nohu v súboji s Gálom-Andrezlym a pískala sa penalta. A bol to práve spomínaný Dávid Škutka, kto si postavil loptu na biely bod a premenil. Gól. Vyrovnané. Diváci na štadióne v druhom polčase potom videli oveľa lepší výkon Podbrezovej. O čosi živší, pohyblivejší, nápaditejší. Chýbal len gól - vzhľadom na terén sa ako najľahšia možnosť na jeho dosiahnutie javili centrované lopty. Pred zápasom sme to nechceli spomínať, ale lopty do pokutového územia nám mohli priniesť úspech. Máme vynikajúcich hlavičkárov - Minčič, Kupčík, Škutka, do druhého polčasu prišiel Nworah - a dobre kopnutý roh či štandardka by obrane MFK narobili nemalé problémy. Nehovoriac o centroch z hry. Z toho sme mali vyťažiť viac. Na jeseň mali Košičania obrovské problémy so štandardkami, s loptami do ich šestnástky, dvakrát v domácich s úbojoch po nezvládnutí týchto situácii prišli o víťazstvá v úplnom závere.