Martin Kuciak: „Rozhodol úvod sezóny a sila kolektívu, do zápasov sme chodili pripravení lepšie ako súperi“
Historická jeseň podbrezovského futbalu sa uzavrela domácou remízou proti Tatranu Prešov a tak je čas bilancovať. Porozprávali sme sa preto s jedným z troch hráčov „Železiarov“, ktorí na ihrisku v tejto sezóne nechýbal ani minútu.
Martin Kuciak sa okamžite po príchode zaradil medzi opory klubu a od začiatku sezóny inkasoval iba jedenásť presných zásahov, čo je najmenej v lige. Jemu osobne skvelé výkony vyniesli aj cenu za najlepšieho hráča mesiaca október vo Fortuna lige. Toto každomesačné ocenenie získal vôbec ako prvý hráč Podbrezovej, a zároveň aj prvý brankár.

Po jesennej časti druhá Podbrezová začala svoj cestu za titulom vicemajstra po jesennej časti Fortuna ligy už od úvodných kôl, a práve tam hráči položili základ úspechu. „Najrozhodujúcejší bol začiatok ligy, kedy sme okrem dvoch domácich remíz s Trnavou a Myjavou neprehrali zápas. Dokázali sme zvládnuť veľmi ťažké stretnutia, napr. doma so Slovanom, Ružomberkom i na pôde Trenčína. Niekde tam sme pochopili, že sme vyrovnaný súper pre každé jedno mužstvo v našej lige a dokážeme hrať výborne zápasy,“ povedal skúsený gólman. „Začiatok jesene nám vyšiel nad očakávania, a potom sme sa viezli na víťaznej vlne. Doplávali sme až na druhé miesto.“

Ako prekvapenie ročníka zverenci Mareka Fabuľu svoje výkony neustále držali vo veľmi vysokých obrátkach a mnohé tímy museli v dueloch s Podbrezovou zvýšiť pozornosť: „Rešpekt u súperov sme si vybudovali počas záchranárskej jari v minulej sezóne, kedy sme ten boj o udržanie zvládli s ľahkosťou a bravúrou. Už tam niekde sa začala rodiť víťazná mentalita v našich hlavách. Pochopili sme, že to, čo robíme na tréningoch vieme aplikovať v zápasoch a úspešnými výsledkami sme si budovali rešpekt pred súpermi. Zároveň si dovolím tvrdiť, že na každý jeden zápas sme boli pripravení lepšie ako súper, pretože naši tréneri majú všetky tímy vynikajúco zmapované,“ pokračoval Martin Kuciak: „Tie výsledky, ktoré sme dosahovali boli spoluprácou ako nás, tak aj realizačného tímu a spoločne sme to dotiahli na druhé miesto po jesennej časti. Rešpekt u súperov máme veľký. Preto stojíme tak, ako stojíme,“sebavedome, ale s pokorou hovorila podbrezovská opora.



Až do desiateho kola „Železiari“ nepoznali chuť prehry, ale tá prvá prišla na pôde lídra. Po jesennej časti jednoznačný majster, MŠK Žilina, si však vo vzájomnom dueli pod Dubňom napriek svojej kvalite nemusel nechať všetky body: „Prehra s nami vôbec nezamávala. Dokonca si myslím, že aj na ten duel sme boli vynikajúco pripravení. Vedeli sme, že Žilina doma dosahuje na našu ligu až neuveriteľné výsledky. V prvom polčase sme si dokázali vytvoriť štyri stopercentné príležitosti. Čakali sme, kedy a či dáme prvý gól. Som presvedčený, že aj tento duel by sme boli schopní zvládnuť do nejakého bodového zisku, ak nie víťazstva,“ hovoril Kuciak, ktorý v tomto stretnutí inkasoval iba z kopačky Michala Škvarku: „Pri všetkej úcte k Žiline si myslím, že aj tam sa dalo vyhrať. Odohrali sme výborný zápas, ale treba rešpektovať silu súpera a Žilina vyhrala zaslúžene. Dopad na mužstvo však prehra nemala žiadny.“

Tímu veľmi pomohla následná pauza a hráči sa znova odrazili k ďalším skvelým výkonom a zisku dôležitých bodov: „Prišla reprezentačná prestávka, kde si spomínam, ako sme kvalitne potrénovali a potom séria duelov, ktoré sme znova odohrali s ľahkosťou k našej spokojnosti.“

Samotný Kuciak už na začiatku ročníka predviedol úžasnú sériu, kedy od druhého do šiesteho kola neinkasoval úžasných 573 minút. Nakoniec ju v Zelpo Aréne pri remíze 1:1 ukončil Jesus Konnsimbal: „Vnímal som to, ale hlavne mi ju pred oči predhadzovali médiá. Bola to však pekná séria. Jasné, že sú aj dlhšie, ale pri troche šťastia sa mohla natiahnuť aj táto o dva-tri zápasy ďalej, pretože v tom dueli proti Zlatým Moravciam, ktorý ju prerušil, som inkasoval na úplnom konci. Neberiem to ale vôbec tragicky. Nula je zásluha celého tímu, nie len brankára. V kariére sa mi také niečo ešte nepodarilo. Bodaj by som po takej skvelej sérii ešte siahal.“

Zároveň zvíťazil v ankete o najlepšieho hráča október, čo pre neho veľa znamená, ale vyzdvihuje hlavne tímovú robotu: „Oceňovali to v prvom rade ľudia, a potom to potvrdzovala odborná komisia, čo si ja samozrejme veľmi vážim, pretože takéto individuálne ocenenie získa málokedy defenzívny hráč alebo dokonca brankár, takže som za to veľmi rád. Navyše, keď bola nominovaná plejáda veľmi dobrých ofenzívnych hráčov. Hoci je to moje ocenenie, tak patrí celému kolektívu. Bez kvalitných spoluhráčov a hry mužstva by som na ňu nemohol ani pomyslieť,“ úprimne poznamenal žilinský odchovanec.




Počas sezóny mnohokrát podržal spoluhráčov niekoľkými výbornými zákrokmi, ktoré následne viedli k zisku dôležitých bodov. Zo všetkých považuje za jeden z najdôležitejších ten, ktorý prispel k víťazstvu nad úradujúcim majstrom: „Boli zlomové okamihy, kedy som mohol a dalo sa mi chlapcov podržať, vďaka čomu sa nám podarilo získať body. Vtedy je to pre brankára najkrajšie. Dosť rozhodujúci moment bol napríklad v Trenčíne, kedy sa mi podarilo chytiť nájazd a Matúš Turňa vykopával loptu z čiary. Bola to však zásluha tímovej práce,“ nechal sa počuť a pokračoval v slovách, ktoré najlepšie dokumentujú defenzívnu činnosť. Tá je z celej súťaže najlepšia, nakoľko v jeho bráne skončilo iba jedenásť striel: „Som hlavne rád, že sa mi darilo mužstvu pomôcť. Tie výsledky, ktoré sme dosahovali, boli vďaka práci celého mužstva. My sme tím, ktorý nie je postavený na individualitách. Možno je to už otrepaná fráza, ale naše mužstvo naozaj stojí na silných väzbách v kolektíve. Niekedy sa podarilo podržať mužstvo mne, potom zase mužstvo podržalo mňa. Chcel by som vyzdvihnúť kolektívnu prácu. To, že sme nedostávali toľko gólov, bolo zásluhou všetkých jedenástich hráčov na ihrisku.“

Martina sme sa taktiež pýtali, v ktorom zápase mužstvo podalo najlepší výkon, ale vybrať jeden by bolo asi nesmierne ťažké: „Príprava na súpera začína už cez týždeň, kde sa tréner rozhodne, akou taktikou budeme viesť daný duel. Nehráme futbal na sto prihrávok a milión gólových príležitostí, ale snažíme sa hrať čo najzodpovednejšie. Veľmi dobrých zápasov bolo viac a vypichnúť jeden je náročné, ale možno domáce stretnutia so Slovanom a Ružomberkom či vonkajší v Trenčíne. Boli to zároveň zápasy dôležité pre vývoj jesene a utvrdzovali sme sa v nich v tom, že tá cesta, po ktorej ideme, je naozaj správna.“

Do sezóny sa vstupovalo s cieľom udržať si fortunaligovú príslušnosť aj počas nasledujúceho ročníka, ale po takomto neočakávanom, no krásnom, priebehu sezóny sa budú musieť méty upraviť. Nič sa však hrotiť nemá ani nebude: „Prvotný cieľ, záchranu, hoci ešte nie je matematická, sme zvládli. Pozícia, ktorú sme dosiahli je historická a krásna. Treba s ňou narábať tak, aby bola na prospech celému podbrezovskému klubu. V prvom rade uvidíme, ako sa mužstvo poskladá do jarnej časti, pretože už teraz je dosť silné a môže byť ešte silnejšie. V klube sú ľudia, v realizačnom tíme aj vo vedení, ktorí sú maximalisti, a určite nebudeme chcieť na jar kožu predať lacno. Vieme však dobre, že jarná časť bude veľmi ťažká, pretože kluby pod nami sa budú chcieť posilniť. Ďalšie zápasy budú omnoho ťažšie. Pevne verím, že sa nám podarí udržať momentálnu pozíciu. Možno by sme ako kolektív boli nahnevaní, keby sme klesli, ale dúfam, že táto sezóna bude pre Podbrezovú historická. Za kabínu môžem povedať, že urobíme všetko preto, aby taká bola a uhralo sa v nej niečo veľké,“ sľubuje jeden z tvorcov úspechu v roku 2016.
Spomínaný rok síce Podbrezovčania najideálnejšie neuzavreli, napriek tomu si nemôžu po úžasnej celoročnej práci vyčítať nič: „Trochu ma ešte mrzí ten posledný zápas s Prešovom, ktorý sme mali jednoznačne vyhrať. Súpera sme mali dobre rozohraného. Výkon z našej strany bol taktiež v poriadku. Škoda, že sa nám nepodarilo uchmatnúť tri body a udržať si čisté konto. Mohol som možno mužstvo pri góle viac podržať, dalo by sa o tom polemizovať. Už je to ale za mnou.“

Na hráčov teda čaká pauza, počas ktorej si mnohí určite od futbalu odpočinú, a podobne ako Kuciak, užijú chvíle s tými, na ktorých počas sezóny bohužiaľ nemajú toľko času: „Dovolenka začala už v nedeľu, kedy sme mali spoločné ukončenie jesene s majiteľmi. Budem sa snažiť čo najviac času venovať rodine, mám predsa dve malé deti. S priateľkou počas roka veľa voľných chvíľ nemáme. Určite prvý týždeň budem s nimi, porobím niečo okolo domu, keďže človek je celý deň preč. Od pondelka pomaly začnem trénovať, aby som do prípravy, ktorá začína 9.januára, prišiel tak nachystaný, ako si tréneri žiadajú. Prídu Vianoce, najkrajšie sviatky roka, ktoré si chcem užiť v rodinnom kruhu,“ teší sa brankár.




Neodmysliteľnou súčasťou a dvanástym hráčom Podbrezovej boli aj fanúšikovia, konkrétne fanklub, ktorý ženie hráčov dopredu počas každého domáceho zápasu i na ihriskách súperov. Samotný Kuciak si ich prácu nesmierne cenní: „Chcem sa poďakovať fanklubu, ktorý nás neustále povzbudzuje a jazdí za nami aj na vonkajšie zápasy. Veľmi si ich vážime a ďakujeme im,“ hovoril za kabínu.
Na záver už zostalo iba jediné: „Všetkým fanúšikom Podbrezovej prajem veselé a požehnané Vianoce,“ poprial Martin Kuciak.

Matej Kubove