Rana Petra Sládeka v zomierajúcich sekundách zápasu s Myjavou zarmútila nejedného priaznivca Podbrezovej. Dosť, čo si mužstvo týždeň predtým zlízalo z trávnika horkú dužinu prehry, namiesto toho, aby si zo zápasu na Slovane pochutilo na bodovom nektáre, teraz toto. Zaplnené tribúny. Očakávania. Emócie. Mysteriózny gól. Vášeň. Nakoniec všetko sťaby presekla spomínaná trefa dvojgólového strelca, na ktorého sme pred zápasom upozorňovali. Odrazu sa fanúšikovská obec predháňa v témach o nováčikovskej dani.

Pozápasové slová Blažeja Vaščáka čosi naznačili, nasmerovali tok myšlienok všetkých. "Horšie to už ani nemohlo dopadnúť. Inkasovať takýto gól v samom závere zápasu po našej chybe, to zabolí, ale musíme sa z toho oklepať a ísť ďalej. Čakajú nás ďalšie zápasy, ktoré určite zvládneme lepšie, verím tomu a tomuto mužstvu," skonštatoval.

Čo sa to vlastne stalo? Nič. Odohrali sme ligový zápas s emotívnym aj historickým nádychom, keďže bol prvým na Horehroní. Na tribúnach husto, ľudia milujúci futbal a tento klub na nich, gól v Balážovej sieti, následne Pablova prefíkanosť (trochu aj drzosť, ale nejdeme súperov hladkať po líci) a ďalej celkom svižný zápas, ktorému síce kde- tu zachýbalo nejaké to korenie, ale všetko prekryla jeho dôležitosť a prestížnosť. A že v úplnom závere šokovala všetkých do nohy Sládekova strela, tak s tým sa nedá nič robiť. Stačilo možno pár centimetrov, vybozkávala by sa s tyčkou, odpískalo by sa, s bodom sa išlo ďalej. Takto to všetkých mrzí. Kiežby všetko v živote išlo tak, akoby sme chceli.

Matej Kochan. "Z môjho pohľadu sme mali dobrý vstup do samotného zápasu. Hra sa neskôr postupne vyrovnala, prišli nejaké tie šance, góly. Na prvý súperov sme rýchlo dokázali odpovedať, aj keď bol kuriózny, zápasy však prinášajú aj také okamihy. Do konca stretnutia sme chceli s výsledkom ešte niečo spraviť, túžili sme vyhrať, aj keď súper hral dobre a ťažko sa proti nemu presadzovalo. Na záver potom dostaneme taký gól... Úplne nás zmrazil. Myslím si, že zápasu by viac svedčala remíza," hovoril o sobote centrálny záložník s číslom 11 na chrbte. Ligová súťaž, to je aj podľa neho chlebík, ktorý sa ťažšie prežúva. "Je tu vyššie tempo zápasov, hráme proti lepším a skúsenejším hráčom, ako tomu bolo v druholigovej súťaži, ale to predsa vieme a prispôsobujeme sa tomu. Mrzí nás prehra v týchto dvoch zápasoch, ale kto sa chce dopracovať k víťazstvám, musí sa naučiť prijať aj prehry. Verím, že nás tieto dva zápasy zomknú, ostaneme verní svojej podobe a pôjdeme ďalej. Určite nás čakajú ešte výborné zápasy, neklesáme na duchu, nikto," vyslovil Matej.

Základom úspechu je pokora. Tá vás podrží v ťažkom, keď je treba vstrebať a pochopiť úspech, ostať nohami pri zemi, podrží vás v ťaživom, keď možno behom sekundy padnete na dno. Keď sa pre vás veľa zmení. Pokora je fantastická vlastnosť, tak veľmi vlastná našim chlapcom.

Je zakorenená v nich. Excelentne vďaka nej v predchádzajúcom období prevrátili osud naruby a vybojovali pre Podbrezovú ligovú súťaž. Že teraz, po dvoch zápasoch, je tu trošičku aj tej smoly, to patrí k tomuto cyklu. Či by si na nás sadla smola v 23. a 24. kole a body by nám pretiekli pomedzi prsty vtedy, alebo či si na nás sadla teraz, to je jedno. Dôležité je pokračovať v nastolenom. Život beží a treba ho prijať taký, aký je. A ten futbalový, ten je krajší ešte o takú vec, že zármutok môžu už o pár dní vystriedať krásne pocity radosti - premietnuté do reality. V nedeľu cestujeme do Trenčína, to je najfutbalovejšie mužstvo v súťaži, majúce skvostné individuality vo svojom kádri (Simon Moses, Jairo, Hajradinovič), na vlastnej umelej tráve je silný, no bude mať v nohách pohárový súboj v srbskom Novom Sade, mysľou môže byť pri zápase s anglickým Hullom City, do Volešákovej bránky to teraz môže padnúť nám. A keby aj nie, taký je futbal. Možné a už vieme, že aj nemožné, je v ňom všetko. Hlavne, aby sa hráči výsledkovo chytili, bodovo sa im zadarilo, nech sa nehovorí o nováčikovskej dani, ktorá pre nich neexistuje.

Miroslav Čief
Foto: Železiar fans; Iveta Kardhordová