Nikdy predtým na seba neobliekol iný dres, ako ten z metropoly Zemplína. Michalovce boli pre Dominika Kuncu (21) dosiaľ jedinou hráčskou zastávkou. Zmenila to až ponuka z Podbrezovej, na ktorú on a jeho materský klub prikývli a vzišlo z toho polročné hosťovanie u nás. V jeho prípade ide o značný kariérny posun vpred. Už nevyhnutne potreboval zmenu prostredia a klubu, aby sa jeho futbalový rast nezastavil, v druholigovej súťaži nezakrpatel. Prichádza k nám posilniť ofenzívu, stúpať na otlaky konkurencie ďalším útočne ladeným hráčom, s túžbou presadiť sa, pestrejšie rozviť svoj potenciál a zapýtať si o ligovú pozornosť. Na nielen túto tému sme sa s ním porozprávali.

Dominik, po rokoch strávených v michalovskom drese je tu prvá zmena v tvojom futbalovom živote, presun zo Zemplína na Horehronie. Zaiste to je pre teba okysličenie, nová motivácia presadiť sa v novom mužstve, naviac v ligovej súťaži. S akými cieľmi k nám prichádzaš?

"Prestup do Podbrezovej vnímam ako krok vpred, prichádzam do mužstva, v ktorom sú skúsenejší hráči, od ktorých sa môžem veľa priučiť. Sú taktickejší a v niečom lepší, ako v Michalovciach, takže si myslím, že tu môžem napredovať. Chcel by som mužstvu pomôcť, či už gólmi, alebo čo najlepšími výkonmi. Navyše je tu ďalšia motivácia, zahrať si najvyššiu súťaž, v ktorej budú ťažké zápasy a iba ťažkými zápasmi sa môže futbalista posúvať dopredu."

Naše mužstvo určite podrobne poznáš z druholigových zápasov. Ako na teba pôsobilo, aké boli zápasy proti tvojim terajším spoluhráčom?

"Podbrezová bola stále favoritom na postup, vždy mala a má dobré mužstvo. Hráči v našom kádri sú už pokope, čo je vidieť na ihrisku. Keď som hral za Michalovce, hralo sa nám častokrát proti Podbrezovej ťažko, veľakrát sme vo vzájomných zápasoch ťahali za kratší koniec. Boli veľmi nepríjemný super, dobre organizovaný, kombinačný. Dlho držali loptu na svojich kopačkách, kontrolovali hru a v pravom okamihu dokázali gólovo udrieť."



Veľkou motiváciou v tvojom prípade je akiste fakt, že máš možnosť po prvýkrát zahryznúť do ligového chlebíka. Popravde, čakalo sa, že už skôr, hľadiac na tvoj talent a mieru potenciálu, prestúpiš do lepšieho klubu, alebo zakúsiš zahraničie. Tá šanca, ešte viac dať o sebe vedieť, prichádza teraz. Čo pre teba znamená a čo z nej hodláš vyťažiť?

"Na najvyššiu súťaž sa veľmi teším, pretože ako bolo spomínané, nikdy som ju nehral. Je to nová motivácia pre mňa vyskúšať si niečo iné, posunúť sa vyššie, práve kvôli tomuto som do Podbrezovej prišiel hrať. Chcel som sa už posunúť ďalej, takže som rád, že si ma Podbrezová všimla a budem hájiť jej farby. Chcel by som sa ukázať v čo najlepšom svetle, na ihrisku sa budem snažiť vydať zo seba vždy všetko. Z mojej strany bude maximálna snaha podávať čo najlepšie výkony, aby som mužstvu pomohol a bol prínosom pre Podbrezovú. Myslím si, že vzhľadom na fakt, že máme mužstvo dlhšie pokope a máme hráčov, ktorí už majú čosi odkopané, môžeme sa v lige pohybovať v hornej časti tabuľky."

Ako to bolo s tvojimi prvými krôčikmi do futbalu. Ako vzniklo spojenie ty a futbalová lopta?

"K futbalu ma priviedol asi môj oco, začal som hrávať najprv v Strážskom, kde som aj býval. Tam si ma všimol tréner Melník z Michaloviec a chcel, aby som prešiel k nim. Po istom čase som si povedal, že to pôjdem vyskúšať, to som bol asi ôsmak na základnej škole. V Michalovciach som sa neskôr prepracoval až k mužom, kde som hral až doteraz, pokým som neprišiel do Podbrezovej. V A- tíme som začal ako pomerne mladý, veľa som sa však naučil, nazbieral veľmi veľa skúseností a poznatkov, ktoré mi môžu pomôcť v ďalšom napredovaní. Na Michalovce mám celkovo veľmi pekné spomienky."

Mladí futbalisti, ktorí zažiaria a neskôr nezachytia ten správny moment na posun smerom vyššie, prípadne sa uspokoja, pomerne často vyhasínajú. Nedokážu naplniť svoj talent, očakávania do nich vkladané. Občas je len veľmi tenká hrana medzi slávou a pádom. Ty si si prešiel tiež cestou rýchleho vzletu ako hráča a usilovne pracuješ na tom, aby si svoju futbalovú kariéru pozlátil úspechom. Čím je teda pre teba futbal, čo ťa na ňom motivuje a aký je tvoj sen s ním spojený?

"Futbal je pre mňa všetkým. Hrám ho od malička, strašne ho mám rád a neviem si ani len predstaviť, že by som robil niečo iné. Snažím sa futbalu dať čo najviac, aby som stále napredoval a zlepšoval sa, posúval sa vyššie a neostal stáť na tom istom mieste, to by ma potom nebavilo. Človek ako taký musí mať vždy pred sebou istý cieľ, víziu, ktorá ho posúva vpred. V kariére futbalistu je dôležitá motivácia, moja je napredovať, zlepšovať sa a pomáhať mužstvu. Mojim futbalovým snom je asi raz si zahrať Ligu Majstrov, tie zápasy v nej majú náboj, sú okúzľujúce, hrajú v nej tie najlepšie kluby a hráči, panuje v nej výborná atmosféra. Asi preto by som si ju chcel raz zahrať. Mojim obľúbeným tímom je jednoznačne Manchester United, ktorému fandím už odmalička a vždy si viem vychutnať futbal v jeho podaní."

Miroslav Čief