Očakávaný súboj proti Michalovciam dopadol z nášho pohľadu na výbornú. Jeho výsledkové vyústenie má veľký vplyv na konečnú podobu druholigovej tabuľky, na náš, už viac ako hrubo rysujúci, postup do Corgoň ligy. Pri prípadnom zaváhaní Prešova v domácom stretnutí so Šamorínom, ktoré sa napokon nekonalo, sme sa mohli už v sobotu radovať, takto si na želanú definitívu musíme počkať minimálne do najbližšej soboty.

Proti Michalovciam to bol od zverencov Jaroslava Kentoša vydarený herný part. Úvod akiste poznačila opatrnosť z oboch strán, no napriek tomu to bol futbal hraný v tempe s peknými akciami v strede poľa. Zápasu potom výrazne pomohol moment z 37. minúty, keď stopér Ľuboš Kupčík hlavou usmernil do siete výborný lavačkový center Vratislava Greška,"Na zápas sme sa pripravovali tak, ako na každý iný, teda zodpovedne, s maximálnym prístupom a koncentráciou. Samozrejme, že každý si uvedomoval, že je to súboj prvého s druhým. Tréneri nám počas týždňa i pred zápasom vštepovali, aby sme boli koncentrovaní a maximálne sústredení, aby sme si v zápase držali svoje tempo hry a boli agresívni v osobných súbojoch. Kládli dôraz aj na zlepšenie nášho herného prejavu. Myslím si, že všetky úlohy ktoré sme dostali sme v rámci našich možnosti splnili," pustil sa do hodnotenia Ľuboš, pre ktorého to bol druhý gól v prebiehajúcej sezóne. Ním len podčiarkol svoj dobrý výkon.

Ku Kupčíkovmu gólu treba poznamenať, že polovičnú zásluhu na ňom má Vraťo Greško. "Výbornú robotu spravil Blažej Vaščák, ktorý mi odtiahol hráča a ja som sa pokúsil čo najlepšie si nabehnúť. Vraťo to tam fantasticky kopol a ja som už nemohol zaváhať," priznal.

Prítomných na zápase ruka v ruke s výsledkom potešila naša hra. Mala svoju tvár. Hráči o sebe vedeli, neustále sa pokúšali hrať, hľadať sa a to všetko takmer výlučne na barcelonský spôsob - prihrávkami po zemi. Mali skvelý návrat do defenzívy, umne a takticky prehusťovali priestor v strede poľa, výborne vystupovali proti lopte i hráčom, začo si neraz vyslúžili potlesk zaplneného publika. I keď s chybičkami krásy, Zemplínčanov sme zdolali prvotne svojim výkonom. "Zápas mal svoje tempo aj kvalitu, neustále sme sa pokúšali byť v tempe, dohrávať súboje a nepúšťať súpera do hry. Snažili sme sa nepodceniť a nevypustiť jediný súboj. Z našej strany bolo viditeľné zlepšenie v hernom prejave. Myslím si, že toto bol náš najlepší zápas v jarnej časti. Proti Michalovciam sme vytiahli srdce, túžbu, a to, čo platí aj na ostatné mužstva - pohyb a agresivitu. Vyhrali sme, myslím si zaslúžene a ideme krok po kroku ďalej za našim vysnívaným cieľom," pokračoval Ľuboš.

Aj Michalovce prispeli k atraktivite zápasu.V ich prejave však veľmi výrazne absentovala útočná fáza. Hráči zo Zemplína sa vôbec nedostali k svojej typickej hre, na čom možno vyzdvihnúť náš výkon. Vypojili sme ich stredovú zónu, dôsledne a priam neomylne vykrývali kraje ihriska. Citeľne im chýbal kanonier Hamuľak, nemali tak o koho vpredu oprieť svoju hru. Nás však prioritne teší náš úspech, to, že hráči dali nám všetkým dôvod na radosť. Po zápase sa z tribún ozýval veľavravný chorál "O týždeň budeme corgoňligoví!". Ak zvládneme zápas v Šamoríne, tak dozaista budeme.

Miroslav Čief

Ilustračné foto: Iveta Kardhordová

Strelcom dôležitého prvého gólu Podbrezovej v šlágri kola s Michalovcami bol stopér Ľuboš Kupčík. „Dobrú robotu odviedol Greško, ktorý rozohral signál a takisto Minčič s Vaščákom, ktorí mi odlákali hráča a mohol som hlavičkovať čistú loptu. Niekedy si úlohy vymeníme, tentoraz to vyšlo mne a som rád,“ podotkol 25-ročný rodák z Trstenej, ktorý si druhý raz v tomto ročníku potykal s gólom. „Rád by som ho venoval spoluhráčom, našim fanúšikom, trénerovi k nedeľným meninám, fyzioterapeutovi Pavlovi Purdekovi k narodeninám, aj svojej priateľke." Šancu v základnej zostave dostal v 7. kole práve s Michalovcami, odvtedy odohral všetky minúty. „Vlani v lete som nepredpokladal, že by mohol urobiť až taký pokrok. Dlhodobo si udržuje výkonnosť a napreduje,“ poznamenal tréner Jaroslav Kentoš, ktorý pred tromi rokmi oslovil rodáka z Oravy, aby prišiel z Dukly Banská Bystrica do Podbrezovej. „V Dukle som bol ako nechcený hráč, tréner Kentoš ma poznal a zavolal ma. To bolo zatiaľ moje najlepšie rozhodnutie.“

Dôraz, urputnosť, dôslednosť a vytrvalosť urasteného mládenca pocítil o šesť rokov starší Španiel Bayon, pod ktorým horela tráva a v 83. minúte mu jeho strážca zabránil skórovať. „Najskôr som sa šmykol, no z posledných síl som natiahol nohu a snažil som sa strelu zblokovať. Očakávali sme, že Michalovce budú hrať na brejky, snažili sme sa k ich hráčom dostupovať, byť skôr pri lopte a nedovoliť im kombinovať. Som rád, že sme nedostali gól a podarilo sa nám nielen vyhrať, ale aj podať dobrý výkon.“

Kupčík a spol. mohli odchádzať z ihriska s vypätou hruďou a so vztýčenou hlavou. V najbližšom zápase v Šamoríne, päť kôl pred koncom, budú mať prvý mečbal na celkové víťazstvo v súťaži. „Určite sme nečakali, že budeme mať taký obrovský náskok, ani to, že na jar vyhráme šesť zápasov po sebe. Mužstvo sa buduje tri roky a naša práca sa vyplatila.“

Generálny riaditeľ železiarní Vladimír Soták položartompolovážne poznamenal, že keď Podbrezová nepostúpi, nechá rozorať ihrisko... „Som presvedčený, že už postúpime, lebo to máme vo vlastných rukách a ihrisko sa orať nebude. Pán Soták po zápase zišiel za nami z tribúny na ihrisko a bolo cítiť, že je na nás hrdý,“ dodal Ľuboš Kupčík.

Zdroj: Denník Šport, 28. 4. 2014, 68. ročník, číslo 97