V slede jarných bodonosných a prevažne víťazných stretnutí sme pokračovali aj na Považí. Cestovali sme do Dubnice, ktorej sme napriek našej jasnej tabuľkovej situácii nechceli darovať nič zadarmo. Stalo sa, hráči naplnili avizované, v ich prejave nebol náznak poľavenia a po presvedčivom výkone sme vyhrali 3:1. Zápasový priestor dostali niekoľkí ďalší hráči širšieho kádra a nesklamali, čo je ďalšie pozitívum nášho prevedenia na ihrisku MFK.

Celý duel v našom drese odohral šikovný stredopoliar Lukáš Kozička (1987), ktorý pristúpil k svojmu hodnoteniu zápasu. "Pripravovali sme sa naň s maximálnou vážnosťou, lebo Dubnica je nevyspytateľné mužstvo a dokáže potrápiť kohokoľvek v súťaži. Dali sme rýchly gól Gerecom, čo nám veľmi pomohlo, následne prišiel druhý a začali sme ovládať dianie na ihrisku. Myslím, že rozhodla väčšia chuť po víťazstve z našej strany," rozhovoril sa hráč s číslom 14 na chrbte. Jeho posledná veta zaváňala paradoxom. Kým náš tím svoju sezónnu misiu už splnil na výbornú, hráči z Považia sa pohybujú na veľmi tenkej tabuľkovej hrane, i keď sa zrejme širším bodovým oblúkom vyhnú baráži o zotrvanie v súťaži, predsa sa od nich dal čakať väčší vzdor.

V tomto kontexte akiste mrzí, berúc v globále pre celý slovenský futbal, že Dubnica, pred rokmi vždy perspektívny klub, bol známy svojou výbornou prácou s mládežou a pravidelne zo svojich radov vypúšťal do futbalového sveta kvantum talentovaných mien, sa ocitá v ťažkej situácii. Zrejme ekonomická situácia mala najviac za následok zostup MFK z najvyššej futbalovej súťaže. Pritom, Dubničania boli dlhodobo spomínaním oživením Corgoň ligy, na jej trávniku sa v Intertoto Cupe dokonca predstavil anglický Newcastle United, vychovali viacero súčasných slovenských reprezentantov a aj v nedávnom období klub urobil zaujímavé transfery smerom von - do talianskej Parmy prestúpil brankár Pavol Bajza, v takisto talianskej Ternane sa udomácňuje Michal Valjent.

Takto to mali mladíci, prevažne stále vekom ešte len dorastenci v jej dresoch, proti nám ťažké. Nás však musí tešiť ďalšie dominantné predstavenie podporené gólmi. Efektivitou. Opätovne sa nám podarilo rozprestrieť po ihrisku našu hru, vtlačiť zápasu výraznú hernú pečať, a to sme mohli vyhrať určite i vyšším nástrelom. Hlavne však, v hlavách hráčov nenastalo uspokojenie, nepodľahli dojmu sebaidealizácie vzhľadom na našu postupovú definitívu. Potešilo, že svojej šance sa chytili hráči, ktorí na jar nedostávali pravidelné zápasové príležitosti. Spokojný s takýmto prístupom bol aj tréner Jaroslav Kentoš. "K zápasu sme pristupovali zodpovedne, to sa ukázalo na ihrisku a vyhrať sme si určite zaslúžili. Prečkali sme príležitosti domácich, po našom prvom góle bol priebeh hry pod našou kontrolou, koncentrovali sme sa na náš herný prejav. Príležitosť dostali aj hráči, ktorí v sezóne hrávali menej a nesklamali," vyslovil.

Dubnický zápas bol ďalším dielikom, pasujúcim do skladačky úspešnej sezóny v našom futbalovom výstupe. V tabuľke pravdy nám svieti údaj, ktorý je veľavravný - 28 plusových bodov, no hlavne hreje pocit, že mužstvo naďalej obrusuje svoju hernú tvár a šliape svojim dominantným, progresívnym tempom. Zvyšné dva súťažné zápasy nebudú zaiste iné, ten piatkový s Rimavskom Sobotou bude mať oslavný odev postupu do najvyššej súťaže. Postup teší aj Lukáša Kozičku. "Znamená pre mňa veľa a som šťastný, že som bol pri tomto historickom okamžiku. Okrem iného ma to ešte viac zaväzuje na sebe tvrdšie makať. O postupe podľa mňa rozhodlo aj to, že sme sa poučili z minulých ročníkov, kedy sme možno herne dominovali, ale nedokázali sme víťaziť podľa našich želaní. Niekoľko zaváhaní bolo pre nás bolestivých. Tento rok to bolo možno trochu horšie herne, ale dokázali sme zbierať dôležité body. Samozrejme, že sa teším na najvyššiu súťaž, veľmi rád by som v nej pôsobil spolu s mužstvom, pravda, ak tu po sezóne ostanem," zakončil Lukáš.

Miroslav Čief