Dajte mu loptu na krídlo a dostanete ho do bázne. Jeho teritóriom je pravá záloha a nemusíme to o ňom tvrdiť, hovorí to sám, vyžíva sa v svojej hre, v individuálnych prienikoch, centroch a narážačkách. V role, pre ktorú je stavaný na ihrisko. Juraj Pančík (1990), najmladší z tria bratov Pančíkovcov, je typický krídelník, ktorý obľubuje svoj post a baví sa futbalom. Je rýchly, technický, občas sa síce sám vytláča z nebezpečných zón a netlačí svoje akcie do väčšej kolmosti, radšej si súpera zasekne, pohrá sa s ním a pošle pred bránu nebezpečný center, má veľké danosti a je veľkým obohatením našej hry. Je potrebný. V našom drese nabral skúsenosti, futbalovo sa vybrúsil a ako sa z neho stáva ligový hráč, verte, že sa o ňom bude v krátkom čase veľa písať a hovoriť.

Juraj, už dlhší čas si hráčom A- tímu Podbrezovej, s ktorým si si prežil dve nepostupové sezóny a najnovšie postupovú. Môžeš teda hodnotiť, v čom sa dve predtým líšili od tejto úspešnej a čo pre teba znamená, ako rodeného Horehronca, postup do najvyššej ligovej súťaže?

"Poslednú sezónu určite hodnotím pozitívne, keďže sme postúpili do najvyššej súťaže, o čom sme dlhšie snívali. Snažili sme sa o to už 2 roky a do tretice to vyšlo, čo nás teší. Tento postup radím do svojej najväčšej zbierky úspechov, je to pre mňa zatiaľ najväčší úspech v mojej doterajšej kariére. Určite sa nám to podarilo kvôli tomu, že sme dobrá partia, ktorá vedela, o čo hrá. Každý jeden hráč odovzdal na ihrisku i mimo ihriska maximum, alebo sa aspoň snažil odovzdať všetko, aby sme ten vytúžený postup dosiahli. Nevyšiel nám síce začiatok sezóny, ale v šatni sme si medzi sebou povedali chyby, ktoré sme produkovali a potom sme sa dostali na víťaznú vlnu. Niečo také nám chýbalo v sezónach predtým, keď sme veľakrát zbytočne zakopli, a to nás stálo postup."



Pridanou hodnotou na podbrezovskom úspechu je fakt, že sme prioritne nestavali všetko len na výsledkoch, ale dokázali sme odohrať aj herne vydarené zápasy. Na futbal v našom podaní sa dalo pozerať, i keď nie vždy to bolo podľa našich predstáv a hlavne v jarných zápasoch bolo cítiť na vás hráčoch tlak z očakávaní. Nie vždy ste mali ľahké nohy, poradili sme si s tým však bravúrne. Čo ale možno očakávať od Fortuna ligy, nadviažeme na to dobré a dokážeme sa tam podľa teba presadiť?

"Určite dokážeme. Naša úspešnosť v druhej lige kvitla aj v tom, že aj keď náš herný prejav nebol dobrý, podarilo sa nám vyhrávať zápasy. Víťazstvá boli pre nás najdôležitejšie, potrebovali sme ich. Samozrejme, že sme chceli k tomu pridať aj peknú hru, ale nie vždy to ide. Od Fortuna ligy očakávam určite väčšiu kvalitu zápasov, dúfam, že pritiahne aj viac divákov na tribúny. Čo sa týka nás hráčov, určite budeme chcieť potrápiť každého súpera, musíme však na sebe ešte viac pracovať a makať, aby sme v lige boli oživením. Myslím si, že by bolo fajn, keby sme hrali aj v najvyššej súťaži našu hru, pekný kombinačný a hlavne útočný futbal, zaujímavý aj pre diváka."

Fanúšikovia majú veľmi radi domácich hráčov, odchovancov, ktorí sú ich. Naviac, ak ešte majstrovsky ovládajú loptu, futbalom sa bavia, sú pozerateľní, radosť z ich jednoducho srší. Popíš, aký bol zrod tvojej futbalovej kariéry, kedy a ako si začal s futbalom, čím ťa dostal, čím si ťa podmanil?

"Začiatky s futbalom som mal ako malý chlapček. Mal som 4 roky a chodil som s bratmi hrávať futbal do parku, stále ma brávali so sebou a určite aj oni boli tí, čo ma k nemu priviedli. Potom som začal vážnejšie hrávať v podbrezovskej prípravke ako 6- ročný, kde ma trénoval pán tréner Milan Budáč. Bola to tam divočina, vyhrávali sme pomerom 24:0 a podobne, odvtedy som sa posúval od žiačikov až do dorastu, kde ma trénoval pán tréner Ivan Dubíny. Až tam som si začal uvedomovať, že sa môžem živiť tým, čo ma baví. Neskôr som sa dostal do seniorského A- tímu, kde ma spočiatku trénoval taliansky tréner Raffaele Quaranta a odvtedy, od veku 19 rokov, som pri mužoch, kde zbieram skúsenosti a snažím sa napredovať."

Si typický krídelný hráč. Takých futbal obvykle baví. Sú krehkí. Ak majú svoju vnútornú pohodu, v zápase tie správne lopty a cítia ten správny zápal, sú k nezastaveniu. Tebe by sa dalo vytknúť, že popri skvelej individuálnej práci na krídle menej bazíruješ na loptách za obranu. Niekedy stačí prudká lopta po zemi za obranu, rýchly nábeh, ľahké nohy a je to gól. Máš nato tak rýchlostné, i inštiktívne parametre. Myslím, že i takým smerom by si sa mal viac uberať, aby si ešte navýšil svoju efektívnosť v ofenzíve. Čo ťa ale celkovo na futbale baví, čím pre teba je, čo na ňom miluješ?

"Futbal ma strašne baví, neviem, čo by som robil, keby som ho nehrával. Milujem ho. Snažím sa príliš si nezaťažovať myseľ tým, čo príde, ale poctivo trénovať, zlepšovať sa a pomáhať mužstvu. Čo sa týka budúcnosti, ťažko ju predpovedať. Určite sa chcem dostať do základnej zostavy mužstva, lebo konkurencia je veľká, ale som tomu len rád. Budem musieť viac na sebe makať, aby som mohol pravidelne hrávať a dobrými výkonmi si udržať svoje miesto v zostave. Rád by som sa chcel neskôr dostať niekam do zahraničia, to chce dosiahnuť podľa mňa každý slovenský futbalista, dostať sa preč a mať sa lepšie. Ale rozmýšľam v tomto uvážlivo a snažím sa robiť postupné kroky. A ak mám odpovedať na otázku, čím je pre mňa futbal, tak futbal je pre mňa všetkým."


Ako si spomínal, k futbalu ti výrazne pomohli bratia Michal a Tomáš, obaja bývalí ligoví hráči v drese banskobystrickej Dukly. Zamerajme sa na Michala, nášho hráča, ktorý už stihol vyriť hlbokú ligovú brázdu, má dostatok skúsenosti a kvalít, aby ťa dokázal usmerniť. Priznaj, je pre teba vzorom, učíš sa od neho a hodláš nasledovať jeho kariéru?

"Áno, je pre mňa vzorom, keďže toho v kariére odohral a získal veľa. Má veľa skúseností, ako na tréningoch, aj na zápasoch mi veľa radí a chce, aby som napredoval a neuspokojil sa, pretože to by bol začiatok môjho konca. Sledoval som ho, keď som bol mladý a on hájil farby Dukly. Som trošku iný typ hráča, ako je on, jeho doménou je univerzálnosť, dokáže obhospodáriť viacero postov. Mňa najviac baví súboj jeden na jedného z krídla, keď dostanem loptu do behu, alebo za obranu. Snažím sa dať kvalitný center, aby bol z toho gól, z toho sa teším najviac, veľmi ma to baví. Snažím sa pomáhať mužstvu, ako najlepšie viem, to je to najdôležitejšie, byť tímový, čo najviac platný hráč. Verím a som presvedčený, že postupom času môžeme ako mužstvo dokázať veľké veci. Som veľmi šťastný, že som v Podbrezovej, v tomto dobrom mužstve."

Miroslav Čief
Foto: Iveta Kardhordová