Ján Kozák, reprezentačný tréner Slovenska, pred prípravným zápasom s Fínskom na predzápasovej tlačovke o čomsi hovoril. O poslednej brázde, na ktorej si dal záležať jeho otec, ked obrábal pole. Práve tú si ako poslednú každý zapamätá. Ukázal v sebe starého lišiaka a poklepal tým svojim zverencom po pleci, zatriasol nimi pokorou, aby tí zvládli dôležitý zápas bez tlaku, len ako takí chlapci, síce s rolou favorita stretnutia. Podarilo sa. Aj podbrezovskí hráči robili poslednú brázdu. Za jesennou časťou ligy v domácom prostredí, za posledným zápasom na ihrisku v Podbrezovej pre tento ročník. Aj tú si každý zapamätá.

O chybách a aj o šťastí

V domácom zápase sme privítali Ružomberok. Pred stretnutím bol posledný v tabuľke a menil trénera. Jeho hráči dostali pozitívny impulz, ktorý zabral. Angažovanie Ivana Galáda, bývalého trénera dvadsaťjednotky, ktorý dve generácie hráčov priviedol do baráže o veľký turnaj, splnilo svoj účel už v prvom zápase. Dovtedy mĺkve mužstvo, ktoré sa skraja začiatku ligového ročníka trápilo samo so sebou, ofenzívne bolo závislé možno na troch hráčoch, doplácalo na mladícku neskúsenosť, urobilo prvý krok k záchrane.

Vyhralo v Podbrezovej. Aj Ivan Galád urobil prezieravý krok k svojim zverencom. Sňal z nich tlak. To, že poslal z predzápasového tréningu napospas osudu Róberta Vaniša, lebo ten vraj nevedel vymenovať našu zostavu, vtedy vedel, čo robí. Potreboval prebudiť spiace mužstvo, do čohosi v ňom siahnuť. Adam Zreľák, ktorému toľko verí a chce z neho najlepšieho strelca ligy, dostal do vienka kapitánsku pásku. Silné otrasy. Už len viera v šťastie a hor sa na Horehronie.

Ten zápas sme prehrali po chybách. Zbytočných. V prvom polčase prišli z podbrezovských kopačiek a hláv náznaky šancí, ktoré si pýtali presvedčivejšie zakončenia, bolo treba dať prvý gól. Neprichádzal a dlho neprišiel. Tešil sa tak súper.

Máme pocit, že vari prvýkrát počas jesene sa obecenstvo pozeralo na mužstvo z tribún a čakalo od neho tri body. Boli sme v role favorita. Ružomberok fakt nemal čo stratiť.

Prvý inkasovaný gól bol o takom futbalovom šťastí. Almaského strela, teč, lopta v sieti. Pri druhom už ale našim hráčom možno vyčítať sled chýb. Nagy ostal v strede poľa úplne sám v hluchom priestore, jeho strela však určite nemala skončiť v sieti. Brankár Juraj Baláž svoje mužstvo v tom momente nepodržal. Vie to akiste sám. V takýchto zápasoch, s nutnosťou uhrať body, ak to nejde spoluhráčom vpredu, nemôže prísť takýto moment.



Po dvoch góloch v našej sieti to potom bola, v naháňaní sa za výsledkom, taká typická črta Podbrezovej na ihrisku. Silovejší futbal, nátlakové akcie, pričupenie súpera k vlastnej šestnástke, pohladenie kreativity z kopačiek hráčov, ale asi ešte nemáme mužstvo, ktoré dokáže presvedčivo dobýjať uzamknuté obrany súperov. Chce to čas. Odkrylo sa, aj po sérii remíz v predchádzajúcich dueloch, že skutočne mužstvu chýba väčšia kvalita na možno dvoch postoch. Napríklad z krajov obrán asi mala prísť väčšia podpora útoku, viac centrov od postranných čiar. Ružomberčania by to nemuseli všetko uskákať, práve po štandardkách sme sa totižto dostávali do šancí.

Aj brankár Putnocký pri vysokej lopte ako zaplápolal rukou do prázdna a bol z toho Vaščákov gól.

Napriek prehre jedného a šťastného víťazstva druhého sa páčilo, aký rozhľad si zachovali obaja tréneri. Náš Jaroslav Kentoš pracne zdupľoval, že hráčom nemôže vyčítať prístup v tomto zápase, pretože skutočne to nemohol urobiť. O ich chybách, ktoré stáli mužstvo výsledok, hovoriť nemusel, pretože boli zrejmé a treba ich odstrániť. Kdesi pridať. Hosťujúci Ivan Galád zase zahral pragmatika a ešte viac odbremeňoval svojich zverencov tézou, že on na výhre podiel nemá, že vyhrali šťastne - v podstate povedané jeho rečou, opäť z vás dávam dole tlak, nabudúce už ale musíte pridať ešte viac, vidíte, ide to, chlapci moji.

Ale nezabudol pripomenúť, že sa v Podbrezovej robí výborný futbal.

Od toho sa odpichnime. Na jar nájde mužstvo prechodný domov v Brezne. Podbrezovský štadión prejde rekonštrukciou, bude pekný. Tiež sa do neho zaryjú ťažké mechanizmy, ale predsa len tú poslednú brázdu urobilo na ňom mužstvo týmto zápasom. Ale ešte predsa má pred sebou jednu otočku, v Zlatých Moravciach v sobotu. Tabuľka navráva, dôležitú. Aj tam to bude o poslednej brázde...

Miroslav Čief
FOTO: Iveta Kardhordová