Ján Kozák, reprezentačný tréner Slovenska, pred prípravným zápasom s Fínskom na predzápasovej tlačovke o čomsi hovoril. O poslednej brázde, na ktorej si dal záležať jeho otec, ked obrábal pole. Práve tú si ako poslednú každý zapamätá. Ukázal v sebe starého lišiaka a poklepal tým svojim zverencom po pleci, zatriasol nimi pokorou, aby tí zvládli dôležitý zápas bez tlaku, len ako takí chlapci, síce s rolou favorita stretnutia. Podarilo sa. Aj podbrezovskí hráči robili poslednú brázdu. Za jesennou časťou ligy v domácom prostredí, za posledným zápasom na ihrisku v Podbrezovej pre tento ročník. Aj tú si každý zapamätá. O chybách a aj o šťastí V domácom zápase sme privítali Ružomberok. Pred stretnutím bol posledný v tabuľke a menil trénera. Jeho hráči dostali pozitívny impulz, ktorý zabral. Angažovanie Ivana Galáda, bývalého trénera dvadsaťjednotky, ktorý dve generácie hráčov priviedol do baráže o veľký turnaj, splnilo svoj účel už v prvom zápase. Dovtedy mĺkve mužstvo, ktoré sa skraja začiatku ligového ročníka trápilo samo so sebou, ofenzívne bolo závislé možno na troch hráčoch, doplácalo na mladícku neskúsenosť, urobilo prvý krok k záchrane. Vyhralo v Podbrezovej. Aj Ivan Galád urobil prezieravý krok k svojim zverencom. Sňal z nich tlak. To, že poslal z predzápasového tréningu napospas osudu Róberta Vaniša, lebo ten vraj nevedel vymenovať našu zostavu, vtedy vedel, čo robí. Potreboval prebudiť spiace mužstvo, do čohosi v ňom siahnuť. Adam Zreľák, ktorému toľko verí a chce z neho najlepšieho strelca ligy, dostal do vienka kapitánsku pásku. Silné otrasy. Už len viera v šťastie a hor sa na Horehronie. Ten zápas sme prehrali po chybách. Zbytočných. V prvom polčase prišli z podbrezovských kopačiek a hláv náznaky šancí, ktoré si pýtali presvedčivejšie zakončenia, bolo treba dať prvý gól. Neprichádzal a dlho neprišiel. Tešil sa tak súper. Máme pocit, že vari prvýkrát počas jesene sa obecenstvo pozeralo na mužstvo z tribún a čakalo od neho tri body. Boli sme v role favorita. Ružomberok fakt nemal čo stratiť. Prvý inkasovaný gól bol o takom futbalovom šťastí. Almaského strela, teč, lopta v sieti. Pri druhom už ale našim hráčom možno vyčítať sled chýb. Nagy ostal v strede poľa úplne sám v hluchom priestore, jeho strela však určite nemala skončiť v sieti. Brankár Juraj Baláž svoje mužstvo v tom momente nepodržal. Vie to akiste sám. V takýchto zápasoch, s nutnosťou uhrať body, ak to nejde spoluhráčom vpredu, nemôže prísť takýto moment.