Najkrajšie stromy sú na Horehroní. Pred piatimi rokmi vbiehali do cieľovej rovinky tesne pred Interom a Trenčínom, ale na šachovnici sa pod vedením talianskeho trénera Quarantu potkli (v zápase s Prievidzou) a skončili tretí. V nasledujúcom ročníku krátko po štarte odstúpili zo súťaže na rozkaz generála Horehronia. Kapitán hôrnych chlapcov Gajdošík prestúpil do Senice, ktorá si práve kúpila prvú ligu od Interu a Hanák a spol. prešli do treťoligového „béčka“. V tuhej zime stavili noví, mladí manažéri klubu Soták ml. a Budovec na nového hájnika Kentoša, bývalého kapitána mužstva, ktorý práve skončil ako asistent trénera Jozefa Jankecha v Dukle Banská Bystrica. Tréner, hráči a manažéri rástli, koreň s korunou sa nehádali o nadradenosť. Koreň z Tajova Greško zvýšil hlas na vetvy, keď nerástli tak, ako by mali. Strom v tretej lige zosilnel, no nemal silácke reči, naučil sa pokore, nepovyšovať sa, ani sa neponižovať. A narástol na druholigovú úroveň. Túžil vyrásť ešte vyššie, no v priamom súperení s Myjavou a Dunajskou Stredou nezvládol vzájomné merania síl a čiernou morou boli zápasy s Dolným Kubínom...