Séria bez víťazstva je už minulosťou. Po takmer polročnom čakaní prišlo víťazstvo. Futbalisti Podbrezovej sa v sobotu v Brezne proti Senici zbavili psychických okovov a vyhrali 2:1. Odfúknuť si tak mohli samotní hráči, vedenie a určite aj fanúšikovia. Pocit víťazstva je totižto v športe tým najkrajším. Či hráte hokej, hádzanú, biatlon platí to všade, aj podbrezovskí kolkári by vám potvrdili, že nič nie je krajšie, ako prežitok pocitu výhry.

Jednotne za spoločným cieľom

Hráči Podbrezovej vyhrali po dobrom výkone. Zaplnený štadión v Brezne videl ich nasadenie, túžbu a nezlomnosť. Niekde vo vnútri určite neboli všetci v pohode, posledné výsledky ich samých dostali pod enormný tlak, ale v tejto situácii preukázali charakter a príkladnú bojovnosť.

Do Senice sa doslova zahryzli. Samozrejme, že nemáme také mužstvo, aby sme svojho protivníka len tak roztrhali futbalovou kvalitou, preto prišli na rad aj vklady srdca a veľkého chcenia. Od prvých minút ich bolo vidieť na trávniku. Futbalisti vedení Jozefom Moresom z lavičky išli všetci jednotne za spoločným cieľom.

Mužstvo strhli Kupčík s kapitánom Minčičom. Dve obrovské cípy nášho mužstva vzadu. Ich príkladnosť a zanietenosť je do očibijúca až do hľadiska. Práve kapitán Ivan Minčič mohol gólovo načať hostí zo Záhoria, ktorí za úvodných 20 minút toho veľa neukázali. Nevedeli si poradiť s aktívnym Nworahom, Kalabiška na ľavej strane senickej obrany mal bežeckú hodinu a pol s Jurajom Pančíkom. Zlomovým bodom strenutia bol náš gól. Prišiel od hráča, od ktorého sa už nevyhnutne očakával - Petra Nworaha. Hráč s fantastickým potenciálom, darom od Boha konečne odklial svoje strelecké trápenie. V tej najdôležitejšej chvíli. Po zásahu do siete Dukly Banská Bystrica v auguste minulého roku s i tak opäť mohol zopakovať svoje oslavné premety. Veríme, že v tejto sezóne ich uvidíme ešte niekoľko.

Zápletku do deja stretnutia mohol priniesť hosťujúci Jozef Dolný v 52. min, využijúc jedinú chybu našej obrany, keď išiel sám na brankára Pavla Penksu, no predkopol si loptu príliš ďaleko od kopačky a z gólovej hrozby Senice nebolo nič. Futbalové slnko sa konečne usmialo aj na nás. Po Vaščákovom góle na 2:0 potom už nebolo čo riešiť. Seničania toho nevedeli veľa vymyslieť, boli akýsi chladní, cez podbrezovskú obrannú skalu Kupčíka a obrannú vežu Minčiča neprešlo nič. Záver sme si skomplikovali len neustrážením Kalabišku po rohu. Ale taká je liga, aj to najmenšie zaváhanie sa trestá.


Ďalšou skúškou Slovan

2225 fanúšikov na zápase v Brezne odchádzalo domov po zápase spokojných. Videlo viacero dobrých výkonov podbrezovských hráčov. Im samým sobota dodala mierne strácajúce sa sebavedomie. Odpovedali tým najlepším spôsobom. V bránke sa istotou prezentoval Penksa, na pravej obrany sa šikovne zaúča ligovým tajom Migaľa. Poctivý hráč, ktorý maká, nabieha si a bojuje o svoju šancu. Stopéri ako vždy výborní. Sú lidri mužstva, takisto ako Vratislav Greško zľava. Je fascinujúce, s akým prehľadom hrá, jeho pozičná hra je ukážková, ľavačka, toľko obrúsená na európskych trávnikoch, diamantová.

Tréneri sa dobre trafili aj do nasadenia Hovančíka. Našej hre pomáha, veľa behá, odoberá lopty a pridáva tomu tvrdosť. Otvára priestor Pablovi Podiovi, ktorý sa opäť dostáva do formy. Argentínskemu podbrezovskému klenotu v sobotu futbal chutil. S ním je to niekedy zložité, ale futbalisti z Latinskej Ameriky sú raz takí. Futbal im musí chutiť. Buď sa ním bavia a čarujú na ihrisku, alebo pôsobia ako bez iskry, vyhorene. Ako napríklad Podiov krajan Lionel Messi z Barcelony. Pablo je však vždy náš rozdielový hráč a fanúšikovia ho majú neskutočne radi. Takisto ako Blažeja Vaščáka, ktorý to proti Senici zobral od podlahy a odmenou bol strelený gól. Ale všetci si za sobotu zaslúžili pochvalu. Charakterní chlapci. Situácii sa postavili čelom a dokázali vyhrať. Pre seba. Pre všetkých.

Mužstvu víťazstvo proti Senici vlialo novú energiu. Ťažiť z nej môže už tento víkend, keď sa predstaví na Pasienkoch proti Slovanu Bratislava. Slovan sme už v tomto ligovom ročníku zdolali a môžeme ho zdolať opäť. Na jar sa totižto potáca vo svojich jesenných šľapajách, z troch domácich súbojoch dva prehral, naposledy s Dunajskou Stredou, a sám sa vyradil z boja o titul. To sú však jeho záležitosti. Pre nás je podstatné, že sme po 9-zápasovej odmlke pocítili emócie a zimomriavky z víťazstva a začali novú, optimistickú sériu podbrezovských klubových dejín.

Miroslav Čief
VIDEO: TV Hronka