Stal sa najlepším klubovým strelcom v sezóne 2013/2014. So svojim pätnásťgólovým nástrelom je druhým najlepším strelcom druholigovej súťaže, jeho zásahy boli potrebnou soľou na postupový chlieb, ktorý skromne napiekli hráči a podarovali ich Horehroniu ako dar. Darom pre nás bolo akiste aj angažovanie Štefana Gereca (21), ktoré sa ukázalo prezieravým ťahom. Čiperný kanonier, rodák z Ľubochne, kde začínal s futbalom ako mladý chalan pred domom kopajúc si s kamarátom, rád spomína na krásne mladícke časy s loptou pod pazuchou. "Začínal som s kamarátom susedom Števkom pred domom, on ma akoby začal trénovať, keďže bol starší. Volal sa ako ja, tak nielen preto sme boli veľmi dobrí kamaráti," začal o sebe rozprávať. Lopta mu učarovala, stala sa preňho všetkým. Nebolo možné preťať puto jej magickosti. "Potom som išiel do školy do Ľubochne a tam som aj začal hrávať za žiakov. Vo futbale ma výrazne podporoval ocino, chodil so mnou na turnaje, usmerňoval ma," pokračoval ešte stále mladík pri ozrejmovaní svojej kariéry. "Neskôr som prešiel do ružomberského dorastu a ostal som tam až do kategórie mužov. Odbil som si aj debut v najvyššej súťaži, odohral som okolo 40 minút za A- tím, čo bola pre mňa výrazná vzpruha," pokračoval. Oveľa viac priestoru dostával v druholigovej rezerve Ruže pod vedením Ladislava Molnára. V MFK bola vždy výrazná konkurencia na ofenzívnych pozíciách. Ružomberok od majstrovskej sezóny, v ktorej boli nositeľmi kvality Žofčák, Sapara, či Jendrišek mierne ustúpil z čelných pozícií, no vždy disponoval kvalitou na hrote útoku, spomeňme Bakoša, Mulumbu či teraz Tawambu. Aby Štefanov progres mohol napredovať, nasledoval jeho minulosezónny presun na hosťovanie do DAC Dunajská Streda.