Slovan na Horehroní padol. Stalo sa tak v historickom zápase pre celý región, v ktorom podali futbalisti Podbrezovej výborný výkon. Súpera zvučného mena, hráčov klubu, ktorý má históriu, sa nezľakli. Od prvej minúty hrali svoj životný futbal plný nasadenia, pohybu a vášne. Hráčov Slovana prevyšovali vo všetkom. Počas celého zápasu sme boli jasne lepším mužstvom, dôraznejším, technickejším a rýchlejším. V našich dresoch behali futbalisti, ktorí predviedli krásne predstavenie pre obecenstvo. Zdolali sme Slovan. Horehronie povstalo!

Bojovnosť prelomila očakávané

Slovan bol pred zápasom v hlbokom marazme. Topil sa vo výsledkovej kríze, po poslednej domácej prehre s Trenčínom už škriabal holú vaňu. Futbalová verejnosť si myslela, že náš úradujúci majster, ktorý len prednedávnom prežíval pozitívne futbalové chvíle v predkolách Ligy Majstrov, už hlbšie padnúť nemôže. V Podbrezovej sa čakalo, že vytiahne hlavu z piesku, prebudí sa, zvíťazí. Málokto čakal jeho zakopnutie. Prišlo však a prišlo úplne zaslúžene.

Písala sa história. Futbal v Podbrezovej sa roky buduje a oddielu sa vtláča nejaká pečať. Všetko sa to robí s úmyslom napredovať, raz zažiť niečo veľkolepé, spolu s fanúšikmi na Horehroní dať o sebe futbalovo vedieť. Už samotný postup medzi ligovú elitu bol pre celé Horehronie slávnosťou, niečím výnimočným. Nestrácame sa však ani medzi ligovou elitou a prestížne zápasy v nej majú pre naše mužstvo a náš oddiel špeciálny význam - každý je čímsi výnimočný, historický, všetko je prvýkrát. Prvé víťazstvo, víťazstvo v Trnave, všetky tieto míľniky. A teraz Slovan. Podbrezová ako futbalový oddiel týmto zápasom demonštrovala svoju silu. To, že roky budovala mužstvo, ktoré sa nestratí ani v takomto zápase. A nielenže ho vyhrá, ale dokáže poslať na trávnik hráčov, ktorí majú kvalitu, vedia odohrať kultivované futbalové predstavenie a naviac sa prezentujú ako bojovníci, ktorí majú futbal radi a nielen v zápase mu odovzdávajú všetko.

Slovan sme zdolali tými zbraňami, o ktorých sme hovorili už pred zápasom. Srdcom a dušou. Obrovským nasadením. Čelili sme hráčom, ktorí majú kvalitu, alebo aspoň futbalové meno. Narátali sme v základnej zostave trénera Františka Straku šiestich hráčov, ktorí si obliekli reprezentačný dres Slovenska. A to reprezentuje aj Soumah, Trinidad a Tobago Lester Peltier. Všetko sú to hráči, o ktorých sa písalo a píše v novinách, mnohí z nich sa presadili aj v zahraničných ligách a mužstvo, v ktorom momentálne pôsobia, si dokonca trúfalo na skupinovú fázu Ligy Majstrov. Teraz sme ich videli naživo. Vo vydaní a rozpoložení, ktoré sa dá označiť za nie optimálne. Krízové. Tréner Straka vravel, že sú mimo formy. Nám by to mohlo vziať niečo z pocitu víťazstva nad nimi. Ale tí hráči, čo ako psychicky položení, sú však profesionáli. A keby im aj nešlo, tak sa to dá nahradiť behavosťou, zvýšením úsilím, bojovnosťou. Asi nemusíme zdôrazňovať, kam tým mierime...


Bolo to o nás!

Asi sa teraz bude hovoriť a písať o tom, ako sa Slovan ponoril do bahna. Možno bude témou odchod trénera Straku, mobilizácia bratislavských síl na štvrtkový zápas Európskej ligy proti SSC Neapol, alebo už čokoľvek. Nemalo by sa však zabudnúť na výkon Podbrezovej. Bol parádny, plnokrvný a čistý. Hráčov súpera sme nepustili k ničomu. Prevyšovali sme ich v rýchlosti, behavosti, vyhrávali osobné súboje a mali kreatívnu a nápaditú výstavbu útokov. Slovan nemal žiadnu. Bola to len hra na náhodu, čo kto vymyslí. Jeho hráči hlavne v defenzíve si absolútne nevedeli dať rady s Nworahom, ktorého stopéri v belasom okopávali, sťahovali, posielali na zem, zastavovali len za cenu faulu. Pablo Podio? Na jeho kľučky Bratislavčania nemali, odmenou za jeho výkon mu bol fantastický gól. Fantastické výkony podali aj naši dvaja stopéri Minčič s Kupčíkom. Neprehrali jeden súboj, dominantní boli po zemi a neprekonateľní vo vzduchu, naviac hrozili po štandardkách. Kupčík mal dokonca na hlave čistý gól po centri Michala Pančíka na konci prvého polčasu, stačilo ju šuchnúť trochu mimo Perniša. Milan Harvilko? Odmakal do posledného výdychu celý zápas, bojoval, behal a hráči, na ktorých sa možno pozeral predtým v televízii, mu nestačili absolútne. Vymenovať by sme takto mohli všetkých.

Tieto pozitíva o našich hráčoch píšeme preto, aby sa o nich vedelo. Pretože ak sa nepochválime my sami, asi to neurobí nik iný. Len k pár článkom o pozitívnom hodnotení našich hráčov sa bude možno dostať. Je to škoda, pretože aj my máme dobrých hráčov. Porovnajte si výkony našej stopérskej dvojice a slovanistickej, je to neporovnateľný rozdiel. Takisto Nworaha s Pavlom Fořtom. Nasadenie Milinkoviča oproti Harvilkovmu. Asi sa preto nemožno čudovať fanklubu belasých, že poľujú na svojich. Verejne zdôrazňujú, aké ich hráči poberajú platy a aké výkony za ne odvádzajú. A síce sú ponorení do krízy, futbal je o prístupe. Naši hráči ukázali príkladný. Oni keď boli v kríze, napríklad po troch kolách bez bodu, tak proti Dukle bojovali, dreli, šmýkali sa po zadkoch. Hráči nášho súpera v tomto zápase takí neboli. Pritom František Straka pred zápasom povedal, že určite vyhrajú. Nestalo sa. Uvidíme, čo bude vo štvrtok proti Neapolu. Argentínsky stopér Nicolas Gorosito, ktorý v zápase s nami pre trest pauzoval, povedal do novín, že pred súbojom pripomenie svojmu krajanovi Gonzalovi Hiquainovi, bývalému útočníkovi Realu Madrid, nech si naňho dáva pozor, lebo ho do Talianska pošle na kúsky... Uvidíme.

Týmto porovnaním našich výkonov, našich vyhlásení a nášho prejavu na ihrisku a mimo neho chceme len zdôrazniť, prečo sa nebojíme pochváliť našich hráčov - za srdce, za nasadenie, za pokoru. Pretože je to dôležité a títo chalani ju majú. Nie sú síce veľkoklub, nie sú každodenne v médiách a ľudia o nich vedia málo. O niektorých nič. Nemajú zvučné futbalové meno, ani tetovania, ani drahé autá. Sú však skromní a partiou, ktorá dokázala roztlieskavať nadšené publikum, odohrať výborný zápas proti kvalitnému súperovi. A či je hore alebo dole, stále stojí nohami na zemi. A práve zdolala Slovan.




Miroslav Čief
Foto: Iveta Kardhorodová