Čeliť majstrovskému Slovanu v prvom zápase a na jeho pôde, to je výzva, ale určite nie ľahká pozícia pre ligového nováčika v súťaži. Je to krst ohňom. Presne taký zažili podbrezovskí futbalisti, keď sa v piatok krátko pred úvodným hvizdom chystali vstúpiť na ihrisko, na dosiaľ nepoznané plytčiny ich hráčskej kariéry. Na zelenom trávniku sa však v menej záživnom zápase nestratili, naopak, podporili teóriu, že budú oživením najvyššej súťaže, majúc v sebe veľkú dávku potenciálu, futbalovosti a srdca. Potešili výkonom, nasadením, zaostrili sme tak na viacero faktorov, ktoré dávajú dôvod na futbalový optimizmus na Horehroní.

Slovan bez výraznej dominancie

Dôležité z pohľadu prípadného úspechu v ligovej súťaži bude, aby sme súperom v zápasoch nedovolili hrať ich hru. Aby sme neprehrávali taktickú pretláčanú v tom, ktoré z mužstiev vnúti tomu druhému svoj štýl. Slovan sme v tomto zaskočili, nestiahli sa do ulity a nečakali tak na porážku. Naopak, nebáli sme sa hrať, kombinovať, podržať loptu na kopačkách. Nebola to futbalová fiesta z oboch strán, ale slovanisti sa nedostávali do súvislého tlaku, jeho hráči nemali čas čosi vymyslieť s loptou, nedostávali priestor preukázať svoje individuálne majstrovstvo. Dokázali sme pokryť Soumaha, Žofčáka, nepresadil sa Fořt, to je dobrá vizitka. Sami sme pritom hrozili, pomerne skoro odpovedali na vedúci gól domácich a načahovali sa po cennom, historickom bode... Jedna strela napokon všetko zmenila, ostali sme bez bodovej prirážky, ale dobrý dojem z nášho vystúpenia nezobrala nikomu.

Vhodne ušitá taktika

Pochváľme trénera Kentoša a celý realizačný tím. Mužstvu v druholigových časoch vtlačili svoju pečať a aj prvý ligový zápas zvládli na výbornú. Ušili mu vhodný taktický kabát. Vyzdvihnime kompaktnosť mužstva, na ihrisku sme nemali slabinu. Obrana pracovala spoľahlivo, ako jeden muž. Nevyhla sa dvom zaváhaniam po dvoch brilantných akciách, ale bude si musieť zvykať, že proti ním bude stáť väčšia kvalita, na akú si zvyknutí. Hráči, ktorí loptu zo svojej kopačky pošlú do siete a vybavené. Defenzívu výborne podporoval Hovančík, dobre pracoval s priestorom, fungovala jeho spolupráca s Podiom, ktorý dodal našej hre potrebnú futbalovosť. Voľnosť pohybu dostal Kochan, vhodne si nabiehal do priestoru, pýtal si loptu a preberal prihrávkovú a rozohrávkovú zodpovednosť za kolektív. Dobrým ťahom bolo zaradenie Kuncu. Spolu s Jurajom Pančíkom boli neustále v pohybe, útočili, stíhali brániť, podporovať krajných obrancov. Tých súperových aktivitou štípali do chrbta. Boli sme behaví, súdržní, s iskrou. Na hrote si svoje odrobil Blažej Vaščák, celkovo nám to na ihrisku ladilo. Nikto sa nehral na schovávačku. Chceli sme hrať. A futbal sme aj hrali.

Vklad srdca

Jaroslav Kentoš to unisono tvrdil bezprostredne na tlačovej konferencii po zápase. "Som spokojný s výkonom, s výsledkom už menej, keďže sme v druhom polčase nedotiahli do konca niektoré akcie. Mohli sme nimi rozhodnúť zápas v náš prospech. Gratulujem Slovanu k víťazstvu, my budeme pracovať na tom, aby sme sa neustále zlepšovali. Našim cieľom je naplniť tribúny a odovzdávať maximálne výkony, potom nebudeme mať starosti so záchranou. Hráčom som pred zápasom hovoril, aby sa nebáli zápasu, hrať svoju hru, aby ukázali zápal. Srdce," vydal sa dobrou, výnimočnou a peknou cestou náš kouč. Toto je ten správny kurz, akým sa môžeme a musíme uberať. V piatok to bolo na zápase vidno. Chlapci z Horehronia vybehli na ihrisko a hrali futbal. Prihrávali si, uvoľňovali jeden druhého. Pomáhali sa. Spoločne sa tešili z gólu, spoločne smútili po inkasovanom. Ako mužstvo. Pôsobili dojmom chlapcov, ktorých futbal baví. Neboli strohí ako hráči Slovana. Takto si na svoju stranu priklonia podbrezovské publikum, slovenskú futbalovú verejnosť a zaiste aj výsledkovú šťastenu.

Ukázal to Milinkovič

Marko Milinkovič hneď na úvod ukázal nášmu mužstvu, čo ho čaká. Preberme si jeho góly. Pri prvom si z postu pravého krídla naviedol loptu na os, do stredu ihriska. Mal čas, bol len tieňovo bránený, čo bola prvá chyba. Loptu neskôr tajmingovo posunul na ľavé krídlo obrancovi Jablonskému, pričom si ihneď nabiehal do šestnástky, očakávajúc krídelný, adresný center. Dostal ho a z plného behu poslal hlavičkou loptu do siete. Bolo to taktické zaváhanie našich hráčov. Nikto nezachytil Markov pohyb. Chyba. Ale dobre tak. Dosiaľ hráči neboli zvyknutí na takéto situácie v ich zápasoch. Poučia sa z nich. Druhý gól bol tiež ukážkou toho, ako dokáže individuálne brilantný hráč rozhodnúť zápas v zlomku sekundy. Spracovanie lopty, kľučka, strela a prehrávate... Bez dišpút. Pred zápasom sme sa zmieňovali o tom, ako práve Milinkovič dokáže na 20 minút vyblednúť z ihriska a neskôr urobiť niečo báječné, v tomto prípade gólové. Potvrdilo sa.

Hovančíkova neoblomnosť

Už prvý zápas v jeho podaní ukázal, že bol dobrou transferovou voľbou. Juraj Hovančík má za sebou ťažšie obdobie, na jar nehrával, bol bez klubu, oklepal sa však z toho a už v príprave sa ukázal v dobrom svetle. Vsietil fantastický gól do siete gruzínskeho Zestafoni, ktoré bude mimochodom súperom trnavského Spartaka v 2. predkole Európskej ligy UEFA, gólovú čiarku si pripísal aj do siete Slovana, keď sa pohotovo zorientoval pred pernišovou bránkou. Vsietil tak historicky prvý gól Podbrezovej v najvyššej slovenskej súťaži. "Chceli sme zabodovať a hrať v zápase čo najlepšie. Po mojom vyrovnávajúcom góle, ktorý ma teší, sme siahali po bode, v závere to však rozhodla jedna strela. Nemáme sa začo hanbiť, odovzdali sme na ihrisku všetko a sústredíme sa už na ďalšie zápasy, v ktorých budeme chcieť byť úspešní," zhodnotil zápas Juraj. Nášmu výkonu pomohol. Dodal našej hre potrebnú tvrdosť, agresivitu, atribúty, ktoré sme do nej potrebovali dostať. A dostali sme.



Poďakovanie fanúšikom za podporu

Našim hráčom sa v Bratislave dostalo podpory aj od našich fanúšikov. Fanklub zorganizoval autobusový zájazd v snahe podporiť mužstvo pri jeho historickom štarte v prvej lige. Všetkým zúčastneným patrí poďakovanie za obetavosť a zato, že klubu fandia srdcom a stoja pri ňom v dobrom aj zlom. Veríme, že začaté prenesieme aj do ďalšieho, tentoraz domáceho súboja proti Myjave, v ktorom očakávame plný štadión a výbornú atmosféru. Tú bratislavskú si pochvalovaj aj Michal Pančík. "Cítili sme podporu našich fanúšikov a ďakujeme im, že nás prišli podporiť. Je to od nich pekné a dúfam, že to takto bude pokračovať aj v ďalších zápasoch," poďakoval. Fakt, že sme hrali takýto pre nás míľnikový zápas, u majstra, no pred prakticky prázdnymi bratislavskými tribúnami, to je už téma, ktorú si musí prebrať samotný Slovan.

Miroslav Čief
Foto: Simona Pápayová (fotografky.com)