Jeho príchod do Podbrezovej výrazne podmienilo nešťastné zranenie Jozefa Hanáka skraja letnej prípravy tímu, za týmto angažovaním však vidíme aj jeho perpektívu a dlhodobo solídne výkony medzi tromi žrďami. Brankár Andrej Maťašovský (nar. 20.8.1988) doplnil Juraja Baláža v gólmanskom súkolí, mysliac na prípadný štart v ligovej súťaži. Aj na túto tému sme sa s Andrejom, ktorý príšiel na Horehronie v rámci hosťovania z prvoligovej Dubnice, porozprávali pred zápasom s Trenčínom.
 
Andrej, tvoj príchod do kádra tímu nováčika z Podbrezovej bol logický, vzhľadom na nutnosť vystužiť brankársky post pri zranení Jozefa Hanáka. Funkcionári sa museli obzrieť po brankárovi, vytypovali si teba. Ako to bolo s tvojim príchodom na Horehronie? Váhal si nad touto ponukou? Aký si tu našiel oddiel, podmienky, spoluhráčov?
 
"Dá sa povedať, že to prišlo ako blesk z jasného neba. Ako prvý mi zavolal asistent trénera Branislav Benko s tým, že ako som na tom, či by som mal záujem hrať za Podbrezovú. Moja odpoveď bola bez váhania jasná. Následne ma na druhý deň kontaktoval športový manažér oddielu p. Budovec s tým, či by som nemohol od nasledujúceho týždňa prísť a nešiel s mužstvom už aj na sústredenie do Rakúska v rámci letnej prípravy. oddiel funguje výborne, jasné, že sú aj nejaké menšie zápory, ale kladov je neporovnateľne viac. Podmienky sú fajn, takisto aj spoluhráči sú super."
 
Možnosť vstúpiť na ligové pódium s určitosťou vnímaš ako veľmi pozitívny skok vo svojej hráčskej kariére. S akými ambíciami príchádzaš do Podbrezovej? Ako vnímaš brankársku konkurenciu v podobe dvojice Hanák - Baláž?
 
"Prichádzam sa pobiť o post jednotky a hlavne mužstvu pomôcť k čo najlepším výsledkom v lige a dúfam, že sa mi to podarí. Čo sa týka mojich konkurentov, Jožko Hanák je legendou oddielu, keďže tu hráva od svojich začiatkov a za tie dlhé roky odviedol v prospech oddielu výborné služby. Je skúsený a má tu rešpekt. Juraja Baláža poznám dlhé roky ešte z Nitry, kde sme trénovali spolu ešte za trénera Vincúra. Čo som videl a počul, tak sa navzájom dopĺňajú a tvoria výbornú brankársku dvojicu. Obaja sú fajn brankári a takisto aj ľudia. S Jožkom som sa zatiaľ rozprával menej, keďže len tento týždeň začal s ľahkým tréningom. Myslím si, že budeme dobre vyskladaná; brankárska partia. Ja sa môžem niečo nové naučiť od nich a možno aj oni odo mňa."
 





Na akých tabuľkových pozíciách sa môže náš tím pohybovať, aký v ňom vidíš potenciál?
 
"Osobne mám z mužstva veľmi dobrý dojem a pocit. Je výborné, že ostalo takmer presne také, ako po minulé roky a vidieť to, chalani sa na ihrisku poznajú. Prvé dva ligové zápasy ukázali, že nehráme zle, avšak ak odstránime zopár drobných chybičiek, ktoré nás stáli body, myslím si, že so záchranou mať problém nebudeme. Podľa môjho názoru môžeme kľudne hrať niekde v strede tabuľky. Treba však ísť od zápasu k zápasu, zlepšovať sa, predsa je to pre drvivú väčšinu z nás prvá sezóna v ligovej súťaži. Netreba mať strach, musíme si ako kolektív pomáhať a ťahať spolu za jeden povraz. Vtedy prídu výsledky aj dobré umiestnenie."

Futbal má v tvojom živote pevné miesto. Popíš nám, ako si s ním začínal, kde si robil prvé krôčiky s loptou? Spomínaš si na nejaké zážitky z futbalového detstva, napadajú ťa spomienky na nejaké úspechy, pamätné zápasy z neho?

"K futbalu som prišiel náhodou, keďže som predtým hrával hokej. Keď som nastupoval do 4. triedy na základnej škole, tak som raz doma rodičom povedal, že chcem skúsiť aj futbal. Rodičia ma tak priviedli do FC Nitra, kde trénoval dedkov nebohý kolega, nebohý Jožko Ivan. Začal som u neho a nejak ma to chytilo, avšak hneď som sa tlačil do bránky, nakoľko som nerád behal. Radšej som sa začal hádzať a chytať loptu. Neskôr som som asi po 3-4 mesiacoch nechal hokej hokejom a ostal som už len pri futbale. Pamätných zápasov a momentov v mojom detstve i potom neskôr bolo dosť, vybrať nejaké je takto narýchlo zložité."

Aké boli tvoje klubové zástavky pred príchodom k nám? Kto je tvojim brankárskym vzorom a aký je tvoj brankársky sen, ktorý by si chcel dosiahnúť?
 
"S futbalom som začínal v FC Nitra, v dorasteneckom veku som neskôr prešiel do FC ViOn Zlaté Moravce. Odtiaľ som prestúpil do Česka, kde som chytával jednu sezónu nižšiu súťaž, neskôr som prestúpil do Třinca a odtiaľ som putoval do Otrokovíc. Z Otrokovíc som prišiel do Dubnice a teraz som zakotvil v Podbrezovej. Nemám žiadny konkrétny futbalový vzor, ale páčia sa mi Manuel Neuer, Iker Casillas, Gianluigi Buffon, Petr Čech, všetko znamenití svetoví brankári... Môj sen? Dostať sa raz do kvalitného zahraničného klubu a zahrať si Ligu Majstrov."
 
Čo je tvojim najväčším hobby v civilnom živote, ako najradšej tráviš čas? Aké obľubuješ jedlo, akú hudbu počúvaš? Kto je tvojou najväčšou oporou?

"Vo voľnom čase rád počúvam hudbu, pozriem si film, som s priateľkou. Z hudby si vypočujem čokoľvek, záleží to však na mojej konkrétnej nálade. Čo sa týka filmov, mám rád akčné komédie, ale ani hororu nepoviem nie. V jedlách nie som vyberavý, zjem takmer všetko, no najradšej mám ryby, kuracie a hovädzie mäso, šmakujú mi tiež cestovny. Mojou najväčšou oporou mi je priateľka Sylvia."