Marek Jakuba začína klopať na kabínu áčka Mládežnícka liaheň Podbrezovej vychovala v poslednom období viacero šikovných mladíkov, ktorí postupne nachádzali a nachádzajú svoje uplatnenie v A- mužstve. Jedným z nich je aj ofenzívec Marek Jakuba (nar. 3.6.1995), ktorý minulým ročníkom ukončil svoje účinkovanie v dorasteneckých kategóriách a naplno sa preorientoval do seniorského futbalu. Aktuálne je hráčom B- tímu, ale rád by sa postupom času posunul vyššie a našiel si svoje pevné miesto v seniorskej kabíne. Pri tak nabitej konkurencii v nej ťažká úloha. Kľúče od nej však Jakub v sebe má - na ihrisku rýchly, v hlave inteligentný mladý muž už jednu šancu dostal, v Slovnaft Cupe si ju ale pri isté príčiny predstavoval inak. Myšlienky plné rozhľadenosti Futbalová lopta mu učarovala odmala. Spomína, že v tomto prípade nebolo čo riešiť. "S futbalom som začal hneď od prvej triedy na základnej škole, keď ma na P4 klub Podbrezová doviezli prihlásiť rodičia. Trénerom bol náš známy a mohol som hneď v ten deň začať trénovať, lenže nemal som vtedy pri sebe veci na trénovanie. Silou- mocou som naliehal, že chcem a chcem," začal rozprávanie o svojom futbalovom živote Marek. "Prvé tréningy som odpozeral od iných, ako sa rozcivčujeme a čo robíme, snažil som sa ich napodobňovať. Bolo to určite minimálne komické. Potom tréner hodil medzi nás loptu a odvtedy bolo vidieť, že k futbalu mám viac ako blízko... Môžem povedať, že sa mi v ňom naozaj darilo. Od prípraviek až po mladších žiakov som získal niekoľko kolektívnych, ale aj individuálnych ocenení. Hrali sme vtedy veľa turnajov, takže bol tam priestor, aby som niečo dosiahol. Myslím, že dobré pre mňa bolo to, že som začínal trénovať s hráčmi, ktorí boli starší. Môžem spomenúť aj Maťa Kochana, s ktorým som si taktiež kopával pred panelákom. Postupne som bol preradený niekedy aj na zápasy starších spoluhráčov. Vždy ma takáto nominácia potešila. Vtedy som sa cítil na seba veľmi hrdý,"priznal pocity z chlapčenského obdobia. Prišli však aj horšie chvíľky. Aj v živote sa raz hore, niekedy dole. "Čo pre mňa znamená futbal? Určite nie všetko, to by som klamal. Predsa rodina, vzdelanie a priatelia sú taktiež minimálne rovnako dôležité. Futbal je skrátka moja vášeň, ktorej by som sa nedokázal vzdať. Ako každý futbalista snívam o tom byť čo najlepší, hrať kvalitnú súťaž s kvalitnými spoluhráčmi a popritom sa tým živiť. Lenže ľahšie sa to hovorí, ako realizuje. Boli už ale aj také chvíle, keď som chcel dokonca s tým prestať, no nakoniec som sa rozhodol správne, k čomu určite prispeli rodičia a kamaráti. Som veľmi vďačný za to a dúfam, že raz im to nejakým spôsobom vrátim," povedal úprimne.