Marek Jakuba začína klopať na kabínu áčka
 
Mládežnícka liaheň Podbrezovej vychovala v poslednom období viacero šikovných mladíkov, ktorí postupne nachádzali a nachádzajú svoje uplatnenie v A- mužstve. Jedným z nich je aj ofenzívec Marek Jakuba (nar. 3.6.1995), ktorý minulým ročníkom ukončil svoje účinkovanie v dorasteneckých kategóriách a naplno sa preorientoval do seniorského futbalu. Aktuálne je hráčom B- tímu, ale rád by sa postupom času posunul vyššie a našiel si svoje pevné miesto v seniorskej kabíne. Pri tak nabitej konkurencii v nej ťažká úloha. Kľúče od nej však Jakub v sebe má - na ihrisku rýchly, v hlave inteligentný mladý muž už jednu šancu dostal, v Slovnaft Cupe si ju ale pri isté príčiny predstavoval inak.
 
Myšlienky plné rozhľadenosti
 
Futbalová lopta mu učarovala odmala. Spomína, že v tomto prípade nebolo čo riešiť. "S futbalom som začal hneď od prvej triedy na základnej škole, keď ma na P4 klub Podbrezová doviezli prihlásiť rodičia. Trénerom bol náš známy a mohol som hneď v ten deň začať trénovať, lenže nemal som vtedy pri sebe veci na trénovanie. Silou- mocou som naliehal, že chcem a chcem," začal rozprávanie o svojom futbalovom živote Marek. "Prvé tréningy som odpozeral od iných, ako sa rozcivčujeme a čo robíme, snažil som sa ich napodobňovať. Bolo to určite minimálne komické. Potom tréner hodil medzi nás loptu a odvtedy bolo vidieť, že k futbalu mám viac ako blízko... Môžem povedať, že sa mi v ňom naozaj darilo. Od prípraviek až po mladších žiakov som získal niekoľko kolektívnych, ale aj individuálnych ocenení. Hrali sme vtedy veľa turnajov, takže bol tam priestor, aby som niečo dosiahol. Myslím, že dobré pre mňa bolo to, že som začínal trénovať s hráčmi, ktorí boli starší. Môžem spomenúť aj Maťa Kochana, s ktorým som si taktiež kopával pred panelákom. Postupne som bol preradený niekedy aj na zápasy starších spoluhráčov. Vždy ma takáto nominácia potešila. Vtedy som sa cítil na seba veľmi hrdý,"priznal pocity z chlapčenského obdobia.
 
Prišli však aj horšie chvíľky. Aj v živote sa raz hore, niekedy dole. "Čo pre mňa znamená futbal? Určite nie všetko, to by som klamal. Predsa rodina, vzdelanie a priatelia sú taktiež minimálne rovnako dôležité. Futbal je skrátka moja vášeň, ktorej by som sa nedokázal vzdať. Ako každý futbalista snívam o tom byť čo najlepší, hrať kvalitnú súťaž s kvalitnými spoluhráčmi a popritom sa tým živiť. Lenže ľahšie sa to hovorí, ako realizuje. Boli už ale aj také chvíle, keď som chcel dokonca s tým prestať, no nakoniec som sa rozhodol správne, k čomu určite prispeli rodičia a kamaráti. Som veľmi vďačný za to a dúfam, že raz im to nejakým spôsobom vrátim," povedal úprimne.
 



Vzorom Angel dí Maria
 
Marek Jakuba je typologicky zaujímavý hráč. Je rýchly, priamočiary, na ihrisku sa pohybuje ľahko. Takýto hráči potrebujú dôveru, na ihrisku plné využitie ich potenciálu. Stačí pár lôpt, dobré nábehy a sami dokážu rozhodnúť zápas. Ale je to aj opačne. Marek to nejako takto vidí tiež. "Ak sa mám opísať ako hráč, tak to viem celkom presne, čo by som o sebe povedal. Mojou prednosťou určite nie je fyzická hra a podobné veci, nakoľko pri mojej postave to asi ani nie je možné. Lenže cenný pre mužstvo som pre iné vlastnosti a atribúty. Veď zoberte si takého Argentínčana Angela dí Mariu, ktorého postavu by som prirovnal k tej mojej. Samozrejme, že seba k nemu prirovnávať nemôžem, ale je to môj vzor. Mojou prednosťou je rýchle myslenie, dobrá myšlienka, technika, to, že vládzem behať a neustále sa ponúkať do hry. Určite hra s loptou je mojou najsilnejšou zbraňou. Som pravák, no za ľavú nohu sa vôbec nemusím hanbiť. Tiež viem zaskočiť na rôznych ofenzívnych postoch. Určite by som ale chcel trochu nabrať na sile a zosilnieť. Myslím si, že keby som bol o niečo silnejší s inou postavou, mohol by som byť trochu "vyššie". Určite stále mám čo na sebe zlepšovať, no myslím, že som na dobrej ceste," skonštatoval o sebe.
 
Momentálne je hráčom B- tímu, v ktorom si pripísal už aj jeden gól proti Málincu. V tom zápase na breznianskom ihrisku hral dobre. Bol plný pohybu, nabiehal si do voľných priestorov, dokázal kľučkami obísť viacerých protihráčov. Má za sebou aj debut za áčko - v pohárovom zápase vo Vyšnom Opátskom  nastúpil v základnej zostave, no z ihriska sa musel porúčať ešte prvom polčase, keď doplatil na nesprávne vylúčenie Juraja Baláža. Vystriedal ho brankár Maťašovský. Pohľad na ten zápas Marekovými očami, vnútorne sa zamyslite nad jeho slovami. "Musím povedať, že môj debut v A- tíme som si predstavoval trochu inak. Som však vďačný, že som mohol byť súčasťou kabíny čo i len na krátky čas. Je to skvelá partia. Do pohárového zápasu som potom nenaskočil podľa predstáv, zväzovala ma zbytočná nervozita. Nevydarili sa mi zo dve prihrávky a bol som z toho nervózny na seba, pretože som vedel, že to viem omnoho lepšie. Nebolo to zase ale ani nič strašné. Boli tam aj dobré veci ako pohyb a jedna stečovaná strela, ktorá mohla skončiť pri troche šťastia aj gólom. Lenže aj šťastie si treba zaslúžiť. Hrať prvýkrát za áčko a ísť dole po 25- tich minútach po vylúčení nášho brankára... No naozaj som asi nemal šťastie, ale tomu pripisujem v živote malé percento. Nevravím, že keby nám nevylúčili brankára bol by som hviezdou zápasu, ale cítil som, že by to bolo lepšie. Verím ale, že ešte šancu dostanem a  lepšie ju využijem a popasujem sa s ňou," hovorí odhodlane. Treba doložiť, že Marek svojimi slovami vyslovil pocity svojho vnútra, ktoré je o čomsi presvedčené. Pochopiť sa tomu dá len veľmi ťažko, takže v skratke, mnoho ľudí je presvedčených o svojom uplatnení, o sebe, ale ak nedostanú šancu a dlhodobú dôveru, je im to fakticky na nič.

Miroslav Čief