AS Trenčín mieri za ligovým titulom. Pri tejto svojej snahe neberie ohľad na nikoho a víťazí. Presvedčivo, s kultivovaným a moderným prejavom na ihrisku. V 25. kole Fortuna ligy sa mu jeho cestu pokúsili sťažiť futbalisti Podbrezovej - čo sa nám výsledkovo nepodarilo, ale pri prehre 1:4 nás môže tešiť skutočnosť, že sme na pôde lídra tabuľky naivne nezaliezli do obrannej ulity, ale pokúsili sa čosi ukázať aj z futbalu. Podarilo sa nám to.

Za možným prekvapením cestou risku...

Pred týmto zápasom sa do zrkadla reality pozreli zrejme všetci - bolo jasné, kto je favoritom stretnutia, na koho strane sú kvalita kádra a ambície. Trenčín je na jar v neskutočnej pohode, napriek zimným stratám Simona Mosesa s Hajradinovičom hrá zas o čosi lepšie a pokračuje vo svojom procese neustáleho sa zlepšovania. Je magické, s akou ľahkosťou vedia pod hradom Matúša Čáka nahrádzať odchádzajúcich hráčov, ako vedia zapracovať do mužstva odchovancov, či posily, ale neustále si zachovávajú svoju nielen hernú tvár a neutíchajú vo svojom progrese.

Súperovi sme preto preukázali zaslúžený rešpekt. Hráči, ale aj tréneri hovorili pred úvodným hvizdom o "zlatom" bode z umelej trávy Trenčína. Zachovávajúc si reálnu tvár- AS na jar vyhral všetky svoje zápasy, remizoval v Žiline, vyhral na Slovane. Tréneri vedeli o tejto bilancii a odpozerali si aj pohárový zápas Ševelovcov v minulom týždni proti Banskej Bystrici. Dukla v semifinále Slovnaft Cupu prehrala 0:2. Tento výsledok pre ňu nerieši nič, v domácej odvete jeden gól určite dostane, 4 nebude mať dať kto... Horší je fakt, že sa prezentovala prejavom zacieleným na úporné bránenie. V jej hre bola nulová ofenzívna snaha, Banskobystričania nepredviedli nič. Prehrali.

Prehrala aj Podbrezová. Dokonca vyšším rozdielom, 1:4. Zásadný rozdiel je tu však ten, že my sme zápasu ponukli viac aktivity, snahy, ofenzívneho prevedenia. Pochvalu a uznanie si za to zaslúžia v prvom rade tréneri, ktorí vedeli, že čeliť takto rozbehnutému Trenčínu je mimoriadne ťažké. Spoliehať sa na to, že tam ukopeme 0:0 sa nedalo, preto rozumne a veľmi prezieravo ušili taktiku na súpera, v ktorom bol vyšší presing, snaha o útočenie, prekvapenie súpera. Riskantná, ale bola to jediná možná cesta, ako sa pokúsiť o dobrý výsledok a zabodovať.




Trenčania niekde v inej "galaxii"...

Samotný priebeh stretnutia zahral do karát Trenčínu. V 10. minúte sa pekne k tyči trafil Rabiu a začal sa domáci festival. Ten gól narušil naše plány, taktické poviazanie hráčov na ihrisku. Už sme museli útočiť viac, aj keby sme nechceli. Prílišne otvoriť hru sme však v tých fázach nemohli. Aktivita hráčov AS nám však robila viditeľné problémy, zachytávať niektorých jeho hráčov je mimoriadne náročné, občas priam až nemožné v slovenských končinách- káder Martina Ševelu ukrýva vo svojom strede niekoľko ešte nevybrúsených diamantov - Madu, Stanislav Lobotka, Matúš Bero, Jairo, Rabiu.

Hodinu hracieho času sme ich s vypätím síl držali v šachu - osudový sa mám neskôr stal druhý gól po akcii Mondeka a nekompromisnom zakončení Bera. Mladého, skromného a pracovitého chalana, ktorý to dotiahne ďaleko. Ten gól bol zlomový, hru sme neskôr zákonite otvorili až príliš a rýchlonohí hráči Trenčína nás náležite potrestali. Ukážkovo hlavne lietajúci Holanďan Gino Van Kessel, ktorý pripravil gól Jairovi a krátko pred koncom po kolmici za obranu uzavrel skóre. Šprintérsky naňho z nášho mužstva nestačil nik, v našej lige by ho bol schopný ako - tak ubrániť len Žilinčan Jaroslav Mihalík ( hrával aj ľavého obrancu). Jednoducho, AS Trenčín je na slovenské pomery v inej galaxii.

Ibaže! Práve náš odvážny štýl, prejav na ihrisku nás zas o čosi posunul ďalej. Ak sme si z tohto zápasu nezobrali body, zobrali sme si aspoň skúsenosti. Odohrali sme zápas, ktorý nám ponúkol opäť o niečo širší pohľad na mužstvo, bude sa dať krásne rozanalyzovať a pozrieť sa na chyby a nedostatky, ktoré sa v jeho prejave vyskytli. Zídu sa nám, pretože raz príde zápas, kedy aj my budeme musieť zabrať na ihrisku súpera, viac to otvoriť, no už budeme múdrejší o trenčiansku skúsenosť.

My sme ešte stále nováčik, učíme sa, hľadáme si svoje miesto na ligovej scéne. Potrebujeme každý impulz, každý dobrý výsledok, skúsenosti z trávnika. O to obzvlášť, že chcene či nechcene sme sa predsa namočili do zostupových bojov a ocitli sa v ťažšej tabuľkovej pozícii, v akej sa všetci na Horehroní nechceli ocitnúť - ale treba ju zobrať ako fakt. So zdvihnutím varovného prsta. Sme na 10. priečke, ale už len o bod pred Zlatými Moravcami. Posledná je rozleptaná Dukla Banská Bystrica o šesť bodov, ale práve v sobotu ju privítame v Brezne v zápase o veľa pre nás, pre Duklu to bude duel o všetko.

Preto to hovoríme opäť - zápas v Trenčíne nás len posilnil. Chceli sme hrať futbal, čomusi sa naučiť, podarilo sa nám to. K úspechu vedie mnoho pádov. Ak sa chceme zlepšovať, musíme pracovať, skúšať, ale pretrpieť aj takéto prehry. S tou z nedele sa viac-menej počítalo, preto bolo sympatické, že sme do rozbúreného trenčianskeho fubalového mora vkročili s odvahou. Pretože kto neskočí do vody, nikdy sa nenaučí plávať.

Miroslav Čief
FOTO: TASR