Vynikajúce futbalové divadlo! Druhé pohronské derby v sezóne, odohrané v Banskej Bystrici, stálo za to. Prinieslo zápas plný zvratov, emócii a infarktových stavov pre aktérov. Dukla vydolovala remízu, mohla vyhrať. Podbrezová zase odohrala hernú pasáž v druhom polčase, ktorá bola katastrofálna. Konečná remíza je výhrou, ale i prehrou pre oboch.

V hlavnej role Pančíkovci

Podbrezová bola pred zápasom s Duklou v role favorita. Nech sa z toho chcela akokoľvek vyvliesť a uhrať to na frázu, že derby favorita nemá, pocitovo to nestačilo. Vari prvýkrát v tejto ligovej tomu tak bolo, že sa na ihrisku očakával plnší záber zverencov trénera Jaroslava Kentoša.

Začal sa rodiť a bolo rovnými krokmi k tomu nakročené. Na trávniku pod Urpínom začali hráči z Horehronia dobre. Pohyblivo, kombinačne, s jasne ušitým taktickým zámerom. Bol to účelný futbal, ktorý gólovo podčiarkol zásah Michala Pančíka - prišiel po excelentne zvládnutej akcii, presne na podobu toho, čo hosťujúce mužstvá musia hrať v Banskej Bystrici. Lopty rýchlo za obranu na krídlo, na útočníka. V tomto prípade to bol bleskový výpad po strate lopty hráčov Dukly a presná, výborná prihrávka Nworaha na Michala, ktorý zasadil ranu svojmu bývalému klubu, v ktorom strávil desaťročie.

Potom prišli zlomy. Dukla strácala na koncepte, jej hráči bez sponzora na dresoch tápali v nepresnostiach v útočnej fáze, kde si posúvali nervozitu z kopačky na kopačku. Jej hráči boli od prvých minút akosi nastavení na režim brániť vlastnú bránu. Pozične budili dojem, že nikto nechce nič pokaziť, málokto sa nebál čosi vymyslieť. Podbrezovčania ich držali na dištanc.

Chcelo to druhú gólovú poistku.

Prišla. Famózna akcia. Juraj Pančík je nezastaviteľný chlapec. Už v prvom polčase akonáhle dostal loptu do priestoru, búral pravý krídelný priestor. Teraz krátko po úvodnom hvizde do druhého polčasu nasadil pekelný šprint, s loptou na nohe sa dostal až pred Budinského a Horehronie viedlo dva - nula. Hádanka o víťazovi bola vari pre všetkých rozlúsknutá.



Zátlm pocitu víťaza

Nebola. Futbalové nebo doprialo aj Dukle. Trápiacej sa na kosť. Dolného roh po zásahu Vajdu obtrejúc sa o Ivana Minčiča skončil za Maťašovským. Zásah. Zásah o psychike. Trochu ukrčení chlapci spod Urpína akoby ním dostali vakcínu sebavedomia do žíl. Začali lietať. Hrať ako o život. Spadlo z nich to, čo ich ťaží. Niekto by vinil podbrezovských hráčov, že prestali hrať, médiá budú hovoriť o výpadku a troch gólov, ktoré dostal nováčik.

Pravdou však je, že hráči Dukly dorovnali svoj výkon úrovni zápasu. A druhý gól, tak to bola ukážková akcia moderny - Snitka nezachytil Vajdov pohyb a jeho center fantasticky umiestnil svojim prvým ligovým gólom za Maťašovského Róbert Polievka. Budúci kanonier ligových trávnikov. Tam sa toho nedalo spraviť veľa, síce útočník nemôže byť takto nepokrytý na strede obrany!

Až po tomto góle sa menil príbeh. Prišiel zátlm pocitu víťaza.

Eufória domácich nebola zastavená. Chyba. To môže byť výčitka hráčom po tomto zápase. Emóciou a gólmi chytená Dukla zvalila plot pred sebou, zhodila olovené vesty z pliec a začala behať, napádať, byť drzá a štípať. Bolo to treba preseknúť - nejakým faulom na polovici ihriska, zakopnúť loptu preč, opýtať sa rozhodcu či nemá rezeň, nejako natiahnuť čas, hocičo. Až prišla najväčšia chyba čo sa týka gólov, pri treťom Vajdovom nemala lopta padnúť na trávnik, bolo to veľmi jemné od obrancov, celá tá situácia, po ktorej hráči Podbrezovej zaraz prehrávali.

Bolo treba začať niečo nové. Máme pocit, že v tomto zápase dva-tri výkony od podbrezovských hráčov neboli dobré. A asi nikto nemôže byť sám so sebou úplne spokojní. Síce nie je dobré pozerať sa na derbyzápas pod Urpínom len cez optiku negatívneho. Ale vyskytli sa v prejave mužstva chyby, ktoré si žiadajú odstránenie. Už len otváranie útokov od obrancov nebolo dobré, čo ale súvisí aj s tým, že Andrič hral opačne, Greško chýbal. Aj v strede poľa niečo chýbalo, možno Hovančíkova agresivita, niečo zápalnejšie.

V posledných sekundách zápasu už ale nechýbalo nič. Infarkt. Zvraty. Minčičov gól bol signálom toho, že v tak dobrom zápase si nezaslúžilo prehrať ani jedno mužstvo. Len ten bordel v šestnástke v posledných sekundách! Brankár Maťašovský nedôrazne vyrazil nakopnutú loptu, to sa nesmie stávať. Je to výborný brankár, síce má potenciál ako nikto, aby bol ešte lepší, pružnejší, aby mal ešte výraznejšie brankárske vyžarovanie, ale takéto veci sa musia riešiť inak, síce tam bol zmätok.... Pramenila z neho Seyeho strela do brvna, Marco de Vito trafil odrazenú loptu do žrde... A tú následne napálil Dolný do bočnej siete. Ešteže rozhodca odfúkol koniec.

VIDEO zostrih zápasu
Foto: SITA
Miroslav Čief