Bol na vrchole svojich síl. Futbalovo sa mu darilo, mal pred sebou veľké výzvy, ale v tom najhoršom možnom období preňho prišiel pád... Zranenie. Ako veľmi môže pozastaviť kariéru futbalistu, o tom by vám vedel porozprávať Adam Žilák, nová posila ŽP Šport Podbrezová, ktorý si toho vytrpel dosť. Pritom kariéru odštartoval raketovo, v sedemnástich debutoval v MŠK Žilina, hral za mládežnícke reprezentácie. Vyzeralo to tak, že nič nemôže čiperného chalana s dlhými vlasmi pozastaviť v jeho rozlete.

Nebolo to tak. Problémy s kolenom rodáka z Martina odstavili do dlhočiznej role rekonvalescenta. Dúfajúc v ich skončenie. Všetko sa pre Adama začalo v ročníku 2011–2012, kedy hosťoval vo ViOn- e Zlaté Moravce. "Hrali sme zápas s Ružomberkom a pri čiare som napádal Tomáša Dubeka, on si zasekol loptu, na čo som ja zareagoval pohybom a dostala sa mi noha do takej pozície, kedy mi praskol krížny väz v kolene," začal svoje rozprávanie o strastiplných okamihoch v jeho živote. "Vlieklo sa to so mnou v podstate dokopy okolo dvoch rokov. Po prvej operácii, kedy mi rekonvalescencia trvala 6 či 7 mesiacov, bolo všetko zdanlivo super. Začal som trénovať, hrať zápasy. Nastúpil som aj proti NK Rijeka v Európskej lige za Žilinu, či odohral celý ligový zápas v Banskej Bystrici," pokračoval.




Onedlho prišli opäť komplikácie v jeho zdravotnom stave. "Chvíľu nato sa mi na tréningu obnovilo zranenie, kde sa neskôr zistilo, že väz, ktorý som tam mal, nebol cievne zásobený, takže bol nefunkčný... Na to som zareagoval tým štýlom, že som sa chcel dostať na trávniky čo najskôr a išiel som na operáciu, kde mi mali vložiť umelý štep, zo syntetiky, kde sa miera odhadovaného návratu po operácii čakala o niečo skôr. Po operácii vyzeralo všetko v poriadku, ale neskôr, zhruba po týždni, sa objavil v tele silný zápal, telo zareagovalo na štep takým spôsobom, že nechcelo prijať tú umelinu... Takže umelý väz musel ísť von a nakoniec som sa rozhodol urobiť štep z vlastnej pately. To zabralo a teraz je všetko, chvalabohu, v poriadku," opisoval svoje patálie.

V časoch preňho ťažkých dostala zabrať jeho psychika. Otázky typu, čo bude nasledovať sa otvárali v tichu bludivých myšlienok v ňom. "Možno to bude znieť divne, ale hlavne som vtedy musel zabudnúť na futbal a trochu ho znenávidieť. Veľmi ma ubíjalo, že som chodil na zápasy, ale nemohol som hrať. Kto to nezažil, ten to nikdy nepochopí. Pri návrate, resp. s rehabilitáciou mi strašne pomohol žilinský fyzioterapeut Tomáš Lintner, ktorý je veľký profesionál a odborník a každý deň sme spolu pracovali, aby som sa vrátil pripravený. Veľa ľudí možno už ani neverilo, že sa vrátim, ale cítil som podporu brata, mami. Keď bolo najhoršie, mal som tie najhoršie myšlienky, aké môže mať futbalista. Snažil som sa však zobrať z toho aspoň to málo dobré, počas rehabilitácie som si našiel priateľku, ktorá ma spolu s rodinou podporovala. Ani neviem, či som sa im všetkým za to poďakoval, takže to chcem urobiť aj takouto formou. Počas zranenia som sa naučil hlavne na sebe stále pracovať a toto je také pozitívum z toho celého," pomaly ukončoval tému jeho útrap.






Predsa sa k nej vrátil. Mrzí ho totiž, že zranenie prišlo v pre neho zlý okamih, vtedy, keď sa mu naozaj darilo. Teraz už nemá zmysel listovať v predstavách, čo by bolo, keby... "Asi najviac by som si prial, keby o tomto mojom zranení nikto nevedel, resp. ho nikto neriešil a zabudlo sa na to. Aby sa to so mnou nevlieklo a ľudia si ma pamätali ako futbalistu a nie ako celoživotného rekonvalescenta. To zranenie však naozaj prišlo v nevhodnej chvíli, kedy bolo po futbalovej stránke so mnou všetko super. Bolo to pred barážovým zápasom dvadsaťjednotky s Holandskom a mali sme veľké ambície ich potrápiť. Predtým sme zdolali Francúzsko 2:1 a v tom zápase som aj skóroval."

Týmto vnútorne posilnený a scelený Adam Žilák už ale myslí pozitívne. Hodlá podstúpiť futbalovú reinkarnáciu, svoj prerod v ŽP Šport Podbrezová.

Univerzálny hráč, schopný hrať na oboch krajoch zálohy, obrany, či dokonca v útoku nastúpil v základnej zostave na domáci súboj v Brezne s AS Trenčín. Verí, že mužstvu sa spolu s ním bude dariť. "V Podbrezovej sa mi páči, nemá dôvod sa mi tu nepáčiť. Mám svoje bývanie, ktoré mi úplne vyhovuje, môžem sa sústrediť len na futbal. Mojim cieľom, snom, je prebojovať sa do základnej zostavy, byť stabilným hráčom mužstva, hráčom, na ktorom sa tréner Zdenko Frťala nebude báť stavať. Je tu nový kolektív, ktorý má svoju silu, každý deň sa spoznávame viac a viac. Ja osobne sa na každý tréning veľmi teším, tak ako ja, všetci sa posúvame dopredu a rastieme," zakončil rozhovor Adam Žilák. Rastieme aj vo chvíľach pre nás ťažkých, tie vedia pomôcť nasmerovať človeka k inému pohľadu na seba, na veci a navodia v človeku smer jeho vysnívanej cesty. Nech tá tvoja, Adam, je už priaznivejšia a hlavne plná zdravia.

Miroslav Čief