Streda 12. september 2012, Brezno - staré ihrisko
I. liga mladší žiaci - stred, 03. kolo
ŽP Šport Podbrezová U-13 - FK Dukla Banská Bystrica 0 : 5
V dohrávanom stretnutí 3. kola sme privítali silného súpera - Duklu Banská Bystrica. Dukla predviedla počas celého zápasu svoju kvalitu a vyhrala presvedčivo 5:0. Zápas začal opatrne z obidvoch strán, ale už v 8. minúte po centri z krídla sa hlavou presadil nestrážený hosťujúci útočník a prehrávali sme. Od tohto momentu bol náš herný prejav zlý, súper nás zatlačil pred našu bránu, obrana nevystupovala proti protihráčom a do každého súboja sme išli neskoro. Vyústením boli dva rýchle góly z 22. a 23. minúty, ktoré strelili hosťujúci obrancovia strelami z diaľky po nedôslednom bránení a dostupovaní aj od našich útočníkov Cibulu a Faška. Do druhého polčasu sme vstúpili s pozmeneným rozostavením a odhodlaním pobiť sa o lepší výsledok, ale odhodlanie ostalo v šatni a súper pokračoval vo svojom futbalovom koncerte. Hostia dominovali v súbojoch jeden na jedného a my sme im to umožňovali neskorým dostupovaním a nulovým nasadením. Svetlou výnimkou v našej hre bol Kochan, ktorý sa jediný futbalovo vyrovnal súperovi a snažil sa niečo vymyslieť na ihrisku. Za zmienku stojí aj výkon brankára Komoru, ktorý nás veľakrát podržal a odvrátil ešte väčší debakel. Výsledok je pre nás krutý, ale zaslúžili sme si ho, pretože futbal sa bez srdca a bojovnosti proti takýmto kvalitným súperom hrať nedá.
Patrik Müller, tréner
ŽP Šport Podbrezová U-12 - FK Dukla Banská Bystrica 1 : 15 (1 : 9) V tomto zápase nastúpilo osem jednotlivcov na našej strane proti družstvu a kolektívu Dukly. Ťažko hodnotiť zápas, v ktorom sme sa ešte nedotkli lopty a prehrávali sme už dva nula. Celý zápas sme prehrali v hlavách a už v šatni. Nepôsobili sme ako kolektív a ani sme tak nehrali. Nikto nebol ochotný zastúpiť toho druhého a myslel si, že keď neurobí chybu, tak bude všetko v poriadku. Odkopávaním lôpt sa však žiadny zápas nedá vyhrať. Mrzí ma, že sme nepracovali ako kolektív a že sme nebojovali. Futbal sa hrá nohami, hlavou a srdcom. A my sme nohami nevládali, v hlave sme to vzdali a nevložili sme do toho srdce. A to mrzí. Miroslav Medveď, tréner