Rozvoj a práca s talentovanou mládežou je jedna z priorít FO ŽP Šport Podbrezová. Klub v tejto činnosti vykazuje progres. Výpovednou hodnotou tohto tvrdenia nie je len narastajúci počet mladých futbalistov v kádri a v tréningovom procese A- mužstva, ale aj stúpajúca krivka výkonnosti a výsledková úspešnosť niekoľkých ďalších družstiev klubu. O filozofii a metodických prvkoch činnosti mládeže FO ŽP Šport sme sa porozprávali s jej Koordinátorom Jozefom Moresom. Veľmi inteligentný a odborne podkutý manažér nám vysvetlil obsahovú stránku svojej práce a priblížil reálny pohľad na stav mládeže v klube.

Pozícia Koordinátora mládeže je veľmi špecifická. Vyžaduje si odbornú zdatnosť, manažérsku šikovnosť a v neposlednom rade zaiste i zanietenie a ochotu napomáhať rozvoju trénerov a mladých futbalistov. Pokúste sa vysvetliť fanúšikom a futbalovej verejnosti, čo obnáša Vaša funkcia - čo všetko koordinujete, plánujete a je vo Vašej kompetencii?

"Ako koordinátor mládeže v ÚTM (Útvar talentovanej mládeže) vediem skupinu trénerov zloženú z mládežníckych trénerov FO ŽP Šport Podbrezová, zúčastňujem sa porád vedenia klubu pri riešení a presadzovaní záujmov mládeže, podieľam sa na hodnotení činnosti trénerov mládeže, úrovne tréningového procesu, hernej kvality družstiev a jednotlivých hráčov. Realizujem požiadavky ÚM SFZ (úsek mládeže SFZ) v súvislosti s činnosťou ÚTM SFZ v klube (dokumentácia, testovanie, vzdelávanie, sledovanie úrovne mládežníckeho futbalu, koordinujem prepojenie všetkých súčastí športovej prípravy - telesná výchova, športová príprava, tréningový proces), obsah športovej prípravy v jednotlivých kategóriách od prípravky až po starší dorast. Vytváram taktiež TOP skupinu hráčov a spolu s trénermi hodnotíme ich výkonnosť, podieľam sa na tréningovom procese športových príprav a TOP skupiny hráčov v rámci individuálnych, či skupinových tréningov. Podieľam sa aj na skvalitňovaní kádrov aktívnym skautingom, sledujem tréningový proces mládeže a v prípade potreby ho spoločne usmerňujeme požadovaným smerom. Mojou prácou je aj sledovanie talentovaných hráčov v nižších súťažiach, so snahou o ich zaradenie do nášho FO ŽP Šport Podbrezová. V spolupráci s trénermi navrhujem preradenie talentovaných hráčov o kategóriu vyššie. Zúčastňujem sa pracovných stretnutí s pracovníkmi Úseku mládeže SFZ, spolupracujem s regionálnym trénerom, zabezpečujem vzdelávanie pre trénerov a mám na starosti stretnutia s rodičmi. Zúčastňujem sa aj na medzištátnych stretnutiach výberov SR, vykonávam lektorskú činnosť. Môj týždenný program závisí od obdobia, v ktorom práve prebieha sezóna. Vo futbale máme prípravné, súťažné a prechodné obdobie."






Akú rolu a vážnosť zohráva činnosť mládeže v klube podľa Vášho pohľadu? Prevláda všeobecný názor, stojaci na reálnych základoch, že v tomto smere sa situácia neustále vyvíja pozitívnym smerom. Darí sa staršiemu dorastu, mladí hráči prechádzajú dvermi kabíny A - mužstva. Teší Vás to?

"Mládež si v klube vybudovala svoje nezastupiteľné miesto a dostáva sa jej čoraz väčšej pozornosti a vážnosti. Samozrejme, na prvom mieste je a vždy bude A - mužstvo. Potrebovali sme zabezpečiť užšie prepojenie medzi dospelým futbalom a mládežou. Podarilo sa. Od novej sezóny sa vylepšuje fungovanie Juniorky. Zabezpečuje sa jej činnosť na profesionálnej úrovni, čím dosiahneme plynulý prechod končiacich ročníkov v mládeži do dospelého futbalu, čo vôbec nie je jednoduchý proces. Určite zaznamenávame progres, či sa to už týka tréningového procesu, výsledkov, materiálno-technického zabezpečenia, skautingu, ale slovo spokojnosť som zo svojho slovníka vymazal. Uspokojiť sa, znamená zostať stáť na mieste a to v žiadnom prípade nechceme. Pri podpore, akú máme v predstavenstve ŽP, a.s. a vo vedení FO ŽP Šport Podbrezová si to ani nemôžeme dovoliť. Čo ma ale teší a motivuje do ďalšej práce je, keď vidím, že v A - mužstve si na jar pripísali štarty v najvyššej súťaži René Duda, Daniel Magda, v kádri sú Tomáš Galo, Adam Lipčák, Branislav Pavol, počas zimnej prípravy nastúpili za A - mužstvo v prípravných zápasoch ďalší dorastenci ako Marek Tešlár, Lukáš Križanovský, Kristián Lukáčik, Adrián Káčerík, Ján Garaj, Filip Turlík, Erik Hric a Adam Petrík. Šikovných chlapcov máme taktiež aj v nižších kategóriách."

Samozrejme, že v procese metodickej prípravy, materiálneho zabezpečenia a akiste i vo výkonoch a prístupe hráčov a trénerov sa dá pokročiť. V čom sú podľa Vás ešte medzery na zlepšenie sa a čo by ste vytkli niektorým tímom, hráčom a naopak, v čom si zaslúžia pochvalu?

"Vďaka podpore predstavenstva ŽP, a.s. a vedenia ŽP Šport, a.s. sme, čo sa týka ekonomického a materiálno-technického zabezpečenia, veľmi dobre zaopatrení. Stále je však čo zlepšovať. Pri práci s mládežou je však najdôležitejší ľudský faktor, to znamená tréneri. A tu máme ešte veľké rezervy. Na jednej strane máme trénerov, ktorí patria k špičke na Slovensku, no na druhej máme aj takých, ktorí nepristupujú k svojim povinnostiam s takým zanietením a entuziazmom, aký si predstavujem. Nie som spokojný, keď k svojim povinnostiam pristupujú lajdácky, povrchne a to ma znepokojuje. V mojom ponímaní pomenovanie tréner neznamená len tréningovú činnosť, ale musí mať aj manažérske i organizačné schopnosti, musí mať v sebe dávku akčnosti, nadšenia, moderné zmýšľanie. Tréneri sa musia neustále vzdelávať, pracovať na sebe, musia urobiť aj niečo naviac, nielen to, čo sa od nich vyžaduje. Tréner musí byť osobnosť, za ktorou chlapci pôjdu, uveria mu, poblázni ich, musí poznať detailne svojich zverencov. Výbornému trénerovi, hlavne v nižších kategóriách, chlapci pribúdajú, dobrému sa počty nemenia a zlému ubúdajú. Snažím sa tým vysvetliť, že skopírovať sa dá všetko, aj naša práca sa dá konkurenciou skopírovať, proste čokoľvek, okrem vlastných ľudí. Práve oni sú unikátni a dlhodobý faktor akejkoľvek organizácie, to najväčšie bohatstvo, čo každá firma má. Ä čím viac kvalitných trénerov budeme mať, tým viac budeme zvyšovať našu konkurencieschopnosť. Hráčom nemám čo vytknúť, snažia sa, niekomu to ide lepšie, niekomu horšie, ale oni sú našim zrkadlom, sú takí, akí sme my tréneri a ako na nich pôsobíme."

Čo Vám vo Vašej práci robí najväčšiu radosť? Z čoho máte najväčšie zadosťučinenie a pohladí Vám dušu?

"Najväčšiu radosť mám, keď prídem na zápasy prípraviek a mladších žiakov a vidím tam množstvo hráčov, rodičov, starých rodičov, trénerov, vtedy vidím, že to má zmysel. Radosť mám, keď na tréningoch vidím pripravených trénerov, motivovaných hráčov, rušnú pracovnú atmosféru, proste, keď to tam žije. Radosť mám z každého úspechu našich družstiev a keď sa môžem porozprávať s hráčmi a tie debaty sú o všetkom možnom, nielen o futbale. Radosť mám z každého mladého futbalistu, ktorý si v živote nájde svoje miesto, keď stretnem bývalých našich mládežníkov a vrelo sa zvítame a porozprávame. A radosť mám, keď sa môžem v rámci športových príprav aktívne zapojiť do tréningového procesu."

Minulú jarnú časť sezóny ste pôsobili pri A- mužstve vo Fortuna lige ako tréner. Ako sa spätne pozeráte na túto Vašu skúsenosť? Máte ešte ambíciu byť vo Vašej kariére hlavný kouč?

"Išlo vtedy o dočasné riešenie, keď spolu so mnou sa k mužom presunul aj Marek Bažík. Bola to síce veľká skúsenosť, ale nejakú stopu, alebo veľkú ambíciu sa tam znovu dostať to vo mne nezanechalo. Práveže som si poopravil o pár ľuďoch svoju mienku, zistil som, že pár prvoligových trénerov nerobí nič iné, len komentujú výkon rozhodcov, milujú reflektory, robia futbal len pre vlastnú ambíciu a zviditeľnenie sa a snažia sa za každú cenu udržať sa v lige. Podotýkam, za každú. Na druhej strane konštatujem, že som stretol aj ľudí múdrych, skromných, zanietených, a tí v mojich očiach ešte viac podrástli. Takže takúto ambíciu nemám, chcem len vykonávať svoju prácu s vášňou, radosťou a čo má prísť, to príde."

Miroslav Čief